Ľudia často namiesto „nájdi to na internete“, používajú výraz „vygoogli to“. Firma zamestnáva tých najlepších odborníkov na svete a nechýbajú medzi nimi ani Slováci. V zürišskom sídle pracuje aj rodáčka z Prešova Lucia Fedorová.
Dievčatá na základnej a neskôr aj na strednej škole zväčša láka štúdium práva, ekonómie či humanitných vied. Za otázkou, či sa niektorá nechce stať „ítéčkárkou“, nasleduje často pobavený smiech. Dodnes v tejto oblasti prevládajú určité stereotypy a mnohé mladé dievčatá neberú túto možnosť veľmi vážne. Aj Lucia Fedorová si ako malé dievčatko predstavovala skôr kariéru kúzelníčky alebo archeologičky. Keďže jej však informatika učarovala v pomerne ranom veku, jej sny sa rýchlo zmenili.
Zlákali ju čísla
„K informatike ma nenápadne doviedol otec. Sám kedysi programoval, potom prešiel k učeniu matematiky a informatiky. Keď som mala asi desať rokov, priniesol zo školy matematicko-informatický korešpondenčný seminár Kominár. Vraj sú tam pekné úlohy, ktoré by ma mohli baviť,“ spomína Lucia.
Zadania ju naozaj zaujali, venovala sa im počas celého školského roka a cez prázdniny za odmenu putovala do tábora. „Tam som spoznala mnoho rovesníkov, ktorí mali veľmi pozitívny vzťah k matematike rovnako ako ja. Vedúci nás zároveň medzi hrami naučili základy programovania. Tento zážitok bol pre mňa natoľko silný, že som už vtedy postupne začala uvažovať nad štúdiom informatiky na technickej univerzite – tam totiž táboroví vedúci študovali tiež.“
Záujem o túto oblasť ju neopustil ani počas strednej školy, naopak. Na chvíľu však vymenila programovanie za prácu techničky v bývalom prešovskom rádiu Flash. „Ako mladá slečna za mixážnym pultom som bola trochu exotická, ale svoju prácu a nezávislosť som si doslova užívala. Z mužsko-ženského delenia zamestnaní som si nikdy ťažkú hlavu nerobila. Nemám problém vybrať sa neprešliapanými chodníčkami, ak môj cieľ stojí za to. Zároveň je pre mňa výzvou dokázať, že nejaký stereotyp neplatí a treba ísť len plnou parou vpred!“ hovorí Lucia.
Z Zürichu do Kalifornie a späť
Na vysokej škole patrila mladá Prešovčanka tiež k výraznej menšine. „Ak patríte do desaťpercentnej menšiny v rámci technickej vysokej školy, ľahko si vás zapamätajú. Prednášky z matematiky sa napríklad vždy začínali úsmevne, keď prednášajúci pozdravil: Dobrý den, pánové…, posunul si okuliare vyššie na nos, skontroloval, či tam sedím a dodal: …a dámo!“
Foto: archív Lucie Fedorovej
Jej kariéra v nadnárodnom gigante sa začala písať ešte počas štúdia. V treťom ročníku našla v e-mailovej schránke ponuku letnej stáže pre študentov vo firme Google. „Zaskočila ma, ale zobrala som ju ako novú výzvu a s pomocou kamarátov som dala dokopy životopis. Nasledovala séria pohovorov, hlavne technických, kde si overili moje algoritmické a programovacie schopnosti. Najväčší strach som mala z komunikácie v angličtine, keďže som ju dovtedy používala len pasívne. Všetko však dobre dopadlo a už v lete som cestovala do Zürichu.“
Luciu čakala niekoľkomesačná práca na plný úväzok na technickom projekte. Každému stážistovi pridelili aj skúseného mentora, ktorý bol vždy ochotný poradiť, aj vďaka nemu sa mohli začínajúci programátori zlepšiť a dozvedieť sa veľa nového. Pobyt v Googli sa Lucii zapáčil, a tak po návrate súhlasila s ďalšou stážou, tentoraz v Googleplexe v Kalifornii.
„Po ukončení bakalárskeho štúdia som sa zároveň rozhodla prestúpiť na inžiniersku nadstavbu do Švajčiarska – na vysokú školu ETH v Zürichu, ktorá mala výborné referencie. Do obhajoby diplomovej práce som stihla ešte jednu Google stáž v Zürichu a na jej konci som podala prihlášku na prácu na plný úväzok,“ spomína Lucia.
Hoci vo firme s ňou už mali pomerne bohaté skúsenosti, dostať sa na stáž a zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, boli dve dosť odlišné veci. Opäť ju čakala séria pohovorov, tentoraz v zürišskej pobočke. „Od poslania životopisu do chvíle, keď som sa stala zamestnancom na plný úväzok, ubehli tri roky, počas ktorých som vďaka stážam nazbierala množstvo skvelých skúseností. Mojím obľúbeným produktom a tímom sa stal Kalendár Google, kde pracujem aj teraz. Konkrétne sa venujem vývoju API, vďaka ktorým sa rôzne aplikácie, napríklad na telefónoch, s kalendárom dohovoria,“ opisuje svoju prácu Lucia.
Problémy sa riešia pri káve
Práca pre Google mladú Slovenku napĺňa a baví. „V zamestnaní vládne neformálna atmosféra, ktorej súčasťou je aj povestná starostlivosť o zamestnancov. Pracovné prostredie stimuluje talent, entuziazmus a tímovú spoluprácu. Vďaka plochej organizačnej štruktúre máme priestor, kompetencie aj zodpovednosť tvoriť nové veci a prichádzať s vlastnými nápadmi. Viete, že na vašom názore záleží. Akékoľvek problémy sa nezametajú pod koberec, ale kompetentne riešia. Spätná väzba je nesmierne dôležitá a berie sa vážne,“ vysvetľuje Lucia.
Ako softvérová inžinierka sa väčšinu času venuje programovaniu a diskusiám o práve prebiehajúcich projektoch. Aj preto je podľa nej schopnosť komunikovať veľmi dôležitá. Treba sa vedieť nielen dohodnúť na riešeniach, ale aj priebežne informovať kolegov o svojom postupe.
„Nejde však o žiadne celodenné sedenie na stretnutiach v tmavých miestnostiach. Ak potrebujete rýchlo niečo prebrať, môžete napríklad vziať kolegov na kávu do najbližšej mikrokuchynky, kde vládne veľmi príjemná atmosféra. Máme tu aj mnoho priestorov na relax a premýšľanie, ak sa potrebujeme na chvíľu odreagovať. Že je moja práca napoly koníčkom, nie je výstižné – je ním totiž určite viac než len napoly. Musím sa priznať, že do e-mailov často nahliadnem aj mimo pracovného času, ale snažím sa obmedzovať aspoň cez víkendy,“ prezrádza s úsmevom Lucia.
Okrem zaujímavých pracovných úloh ju v Googli príjemne prekvapilo, od koľkých drobných starostí kampus človeka odbremení. Či už potrebuje poslať niečo poštou, alebo si počas dňa trochu odpočinúť a doplniť energiu, všetko je na dosah ruky.
Hlavné je veriť si
Hoci sa jej podarilo presadiť v stále skôr mužskom odvetví, s predsudkami sa takmer nestretla. Hlavné je podľa nej chopiť sa príležitosti. „Ak vo vzduchu poletuje zahraničná stáž alebo študijný pobyt, treba sa prihlásiť. Čo na tom, že moja angličtina nie je dokonalá? Bez používania v praxi sa ju aj tak nenaučím. To isté platí aj o tom, že technika vraj nie je pre dievčatá. Ak niekoho baví matematika, prípadne riešenie problémov alebo aj čokoľvek iné technické, treba to skúsiť!,“ povzbudzuje Lucia.
Zbaviť ľudí stereotypu, že informatika je mužskou záležitosťou, považuje za veľmi dôležité. Preto sa ustavične zapája do projektov ako Aj ty v IT, Jama Lvova alebo Anita Borg memorial scholarship, ktoré sa snažia zbúrať zábrany dievčat a mladých žien a posilniť ich rady v tejto oblasti.
Foto: archív Lucie Fedorovej
„Som dôkazom, že predsudky majú skôr ľudia, ktorí v IT ani nepracujú. Neraz máme úsmevné zážitky – napríklad keď pri kontrole na letisku vyložím dva notebooky, tablet, tri telefóny a čítačku, bezpečnostná služba neveriacky pozerá, že toto všetko mám so sebou práve ja. V práci som však s predsudkami nikdy nemala problém. Prostredie je veľmi priateľské a v hodnotení výsledkov sa v žiadnom prípade nezohľadňuje moje pohlavie. Myslím, že vyhnúť sa diskriminácii, či už pozitívnej, alebo negatívnej, je základom dobrého kolektívu.“
Lucia však priznáva, že hoci dnes pôsobí jej príbeh ako jednoduchá cesta za úspechom, aj ona vždy bojovala s priveľkou sebakritikou a podceňovaním sa. „Neviem, či ide o všeobecnú slovenskú vlastnosť, ale osobne som s tým mala a ešte mávam problém. Dôverovať sebe samému je pre úspech veľmi dôležité a len ťažko sa to učí. Vnútorný hlas totiž aj mne rád šepká, že na to nemám a radšej by som to ani nemala skúšať, aby som nebola sklamaná. Treba mu však zapchať ústa a vyskúšať na vlastnej koži,“ povzbudzuje Lucia.