Pobočky jej právnickej kancelárie možno nájsť nielen v Bratislave, ale aj v Prahe, New Yorku či San Diegu.
Hovorí sa, že Spojené štáty americké sú krajinou neobmedzených možností a príbehy mnohých ľudí, ktorí sa v nej vypracovali od piky, tento výrok potvrdzujú. Jednou z nich je aj mladá Slovenka z Novej Bane.
Nešlo o lásku na prvý pohľad
Dnes si v Amerike buduje kariéru, prvý pobyt tam však Marietu Oslanec veľmi nenadchol. „Mala som šestnásť rokov a vybrala som sa rok študovať na strednej škole v štáte Delaware. Hneď počas prvých mesiacov som si vytkla členok, začali ma bolieť zuby, menila som rodinu a skončila v kopcoch Západnej Virgínie, kde líšky dávajú dobrú noc. Tento pobyt si ma jednoducho vôbec nezískal, a preto som si povedala, že do USA už nepôjdem,“ spomína Marieta, ktorá sa v tom čase nemohla dočkať návratu na Slovensko.
Po príchode domov však začala veci vnímať trochu inak. Hoci sa tešila z blízkosti rodiny a kamarátov, cítila, že sa niečo sa zmenilo. „Nová Baňa má pár tisíc obyvateľov. Keď sa rozkríklo, že som bola v Amerike, ľudia sa na mňa dívali inak a cítila som, že tam už celkom nezapadám.“ Možno aj preto sa nechala Marieta počas štúdia práva v Banskej Bystrici zlákať nadšením starších študentov z pobytov work and travel v USA (program umožňujúci pracovať a cestovať).
„Tentoraz bol môj pobyt úplne iný. Sama som si mohla nájsť robotu, bola som slobodná, šťastná a uvoľnená, hneď prvý rok som precestovala celú Kaliforniu. Páčilo sa mi, že si môžem cez leto pomerne dosť zarobiť – v Novej Bani a okolí by to bolo nemožné. Zrazu mi Amerika začala vyhovovať viac ako domáce prostredie a intuícia mi už vtedy našepkávala, že by som tam mala niečo podniknúť,“ hovorí Marieta. Keďže však v tom čase nemala skončenú školu, na ktorú nebolo jednoduché sa dostať, rozhodla sa vrátiť na Slovensko. V USA však naďalej trávila letá – zarábala si ako čašníčka a spoznávala rôzne miesta – New Hampshire, Delaware či Južnú Karolínu.
Právo v angličtine nie je hračka
Množstvo vysokoškolákov po štátniciach uvažuje, čo s načatým životom – a výnimkou nebola ani Marieta. Namiesto hľadania práce na Slovensku si povedala, že predsa len skúsi šťastie za oceánom. Vybavila si opäť víza na program work and travel a dúfala, že sa jej podarí nájsť cez prázdniny spôsob, ako v USA zostať. Popri práci čašníčky si posielala životopisy.
„Presvedčila som sa, že tam ich nejaká slovenská právnička vôbec nezaujíma. V Spojených štátoch je úplne iný právny systém a vedela som, že ak sa chcem vo svojej profesii uplatniť, musím sa vrátiť k štúdiu,“ vysvetľuje Marieta. Keďže tam nechcela zostať načierno, začala hneď študovať angličtinu na miestnej vysokej škole, vďaka čomu jej imigračný úrad schválil zmenu statusu víz. Neskôr si podala prihlášky na päť právnických škôl a dostala sa na vysnívanú Northwestern University School of Law v Chicagu.
„Zo začiatku bolo pre mňa štúdium veľmi náročné, tak ako pre všetkých cudzincov, ktorí nežili v Amerike dlhodobo. Postupne som sa však naučila tie pojmy a neraz sa mi tie anglické zdali dokonca ľahšie ako slovenské. U nás právnik rozpisuje zložité súvetia, tam píšu veci jednoduchšie, priamočiaro a stručne. Americké štúdium nebolo ani tak o bifľovaní, ale skôr o aplikovaní jednotlivých zákonov,“ približuje Marieta. Zatiaľ čo na Slovensku možno študovať zadarmo, v Amerike je situácia opačná. Ročné štúdium potrebné na zisk titulu master of law (magister práva) na tejto prestížnej škole tak vychádza aj na 60 000 dolárov, ku ktorým treba prirátať ďalšie peniaze na životné náklady. Tak ako väčšina Američanov, aj Marieta si musela na štúdium zobrať pôžičku.
„Išlo o veľkú sumu, ale vôbec som neváhala. Verila som, že škola je dobrá investícia a bude pre mňa v budúcnosti veľkým prínosom. Keby som stále rozmýšľala nad tým, čo všetko sa môže stať a umárala sa obavami, nikam by som sa nedostala. Okrem toho, pôžička ma hnala vpred. Vedela som, že musím. Nemala som na Slovensku záchranný plán, takže si uvedomovala, že musím makať, učiť sa a nič iné len to. Škola bola pre mňa výzvou, ale bolo v nej aj veľa zábavy, stretla som kopu zaujímavých ľudí, Američanov, ale aj cudzincov. Každá dobrá škola v USA sa totiž vyznačuje určitým percentom zahraničných študentov. Prostredníctvom nich si robí reklamu smerom do sveta. Je jedno, kde sú alebo v akých pozíciách, školu navždy reprezentujú a budujú jej meno.“
Krok za krokom
Po získaní titulu si Marieta z Chicaga odišla hľadať prácu do Mekky biznisu, New Yorku. „Zdalo sa mi, že je tam viac obchodníkov aj slovenská komunita je profesionálnejšia ako v Chicagu. V tom čase som bola na tenkom ľade, hľadala som prácu a nevedela som, čo a ako. New York je ozaj obrovský a ubytovanie je veľmi drahé, takže bez stabilného príjmu nie je jednoduché usadiť sa. Cez internet som si nakoniec našla ubytovanie spoločné s jednou milou Turkyňou,“ spomína rodáčka z Novej Bane. Ako pomerne skoro po príchode do New Yorku zistila, v ceste k poriadnemu právnickému miestu jej stála ďalšia prekážka – nemala advokátske skúšky, Bar exam. A keďže vo veľkom jablku je konkurencia obrovská, musela tento deficit napraviť, opäť sa ponoriť do kníh a študovať.
„Advokátske skúšky majú tri časti – dva dni po šesť hodín sa preverujú vedomosti, po čase nasleduje etická skúška a keď zvládnete aj tú, idete na tretiu časť – pohovor pred komisiou, ktorá sa na vás pozrie skôr z morálneho a etického hľadiska. Robia hĺbkový prieskum, zistia si, či ste niečo nespáchali na Slovensku alebo v Amerike, kontaktujú predchádzajúcich zamestnávateľov. Celý proces trvá aj rok. A keďže v New Yorku chce každý hotového advokáta, kým ju neskončíte, máte s prácou problém. Moje predstavy o tom, že skončím Northwestern a budem za vodou, boli úplne mylné,“ spomína mladá právnička.
Dôležitá je snaha a ochota na sebe pracovať
Popri tom všetkom mala Marieta aj šťastie – už počas učenia sa jej podarilo nájsť prácu vo veľkej firme, ktorá potrebovala Slováka alebo Čecha s americkým právnickým vzdelaním. V hlave sa jej však počas práce postupne začali črtať jej vlastné predstavy – svoju budúcnosť videla v oblasti imigračného práva, ktoré ju lákalo už počas prvých pracovných pobytov v Amerike. „Stále viac som cítila, že chcem robiť vlastné veci a budem sa orientovať týmto smerom. Chcela som zužitkovať to, že som Slovenka z Európy so slovenským aj americkým právnickým vzdelaním žijúca v New Yorku, pretože tým som výnimočná. Zamýšľala som sa na tým, ako tieto dva svety prepojiť a prišlo mi na um imigračné právo. V roku 2011 sme s absolventom newyorskej univerzity School of Law Matúšom Návratom, ktorého som poznala už dlhšie, založili našu firmu. Dnes už máme právnickú kanceláriu Návrat a Oslanec s pobočkami v Bratislave, Prahe, New Yorku a San Diegu, ďalej NAO Visa, ktorá sa venuje imigračnému a vízovému poradenstvu pre ľudí, ktorí chcú preniknúť na americký pracovný trh, a NAO Corporate Solutions, teda zakladanie spoločností v USA, ochrana duševného vlastníctva, patenty a ďalšie veci. Takmer 90 percent našich klientov sú Slováci alebo Česi, ktorí majú nejaké väzby s USA,“ vysvetľuje a dodáva, že jej srdcovkou zostáva NAO Visa.
V nej sa stretáva s mnohými ľuďmi, ktorí chcú žiť a pracovať v USA a mnohým z nich sa to aj podarí. A čo Marieta radí tým, ktorí nad niečím podobným ešte len premýšľajú? „Človek by sa najmä nemal báť. Keď niekto niečo naozaj chce, cesta sa vždy nájde, hoci si možno bude musieť zvýšiť kvalifikáciu alebo sa naučiť lepšie po anglicky. Aj keď na začiatku možno nespĺňa kritériá, treba ísť pomaly krok za krokom, veriť si, byť optimistický a ísť ďalej za svojím snom. Skúsenosť z pobytu v zahraničí otvára oči, človek získa iný uhol pohľadu. A tak aj keď sa človek rozhodne vrátiť, pretože mu plány nevyšli, neznamená to, že prehral, pretože získal množstvo skúseností.“