V minulých storočiach to ale vôbec nebolo bežné a kráľovské matky mali často k dojčeniu odpor, napísal britský denník The Guardian.
William a Kate budú mať k rodičovstvu a výchove detí s veľkou pravdepodobnosťou oveľa modernejší prístup než ich predchodcovia. Princ sa už nechal počuť, že si vezme dvojtýždňovú otcovskú dovolenku, ktorú strávi so svojou rodinou v Kensingtonskom paláci.
Nie je jasné, či si Kate najme opatrovateľku, avšak so starostlivosťou o dieťa jej bude v začiatkoch pomáhať aj jej matka Carole. Už na začiatku júla vyzvala televízna moderátorka Beverley Turner vojvodkyňu k tomu, aby sa stala propagátorkou dojčenia, Kate na to ale nijako nereagovala. Zrejme rovnako ako mnoho iných matiek jednoducho čaká, ako sa veci budú vyvíjať.
Kráľovské matky, ktoré svoje deti dojčia, sú relatívne novým fenoménom. Súčasná kráľovná bola po svojom narodení v roku 1926 dojčená a rovnako potom ona dojčila svoje deti. Jej sestra Margaret to ale údajne považovala za odporné a rozhodla sa pre opak. Podobne údajne reagovala aj kráľovná Viktória, ktorá krajine vládla v rokoch 1837 až 1901. Deti jej vraj pripadali škaredé a nikdy si neužila žiadnu časť tehotenstva. A porodila deväť detí.
V minulých storočiach bolo bežné, že deti boli odovzdané ihneď po narodení dojke. Kráľovské matky boli určené predovšetkým na to, aby plodili ďalších a ďalších potomkov a zabezpečili pokračovanie dynastie. V tejto dobe bola úmrtnosť novorodencov a detí všeobecne veľmi vysoká, preto sa očakávalo, že žena porodí aspoň troch až štyroch synov s nádejou, že niektorý z nich prežije. Dojčenie bolo považované za formu antikoncepcie, kráľovné preto nechali dieťa kŕmiť inou ženou, a radšej sa samé chystali na počatie ďalšieho potomka.
Kráľovský dvor mal väčšinou k dispozícii veľké množstvo žien – dojek, aby malo novonarodené dieťa dostatok materského mlieka. Niektoré z nich boli dokonca známe aj menom. Syna kráľa Henricha VIII. dojčila v roku 1511 žena menom Elizabeth Poyntzová. A dojka budúceho kráľa Richarda I. Levie srdce sa zase volala Hodierna. Chlapci boli väčšinou dojčení dlhšie než ich sestry, tak do dvoch rokov.
Počas 18. storočia začali byť lekári k dojčeniu nedôverčiví a matkám radili, aby sa mu radšej vyhli. Materské mlieko podľa nich mohlo byť pre dieťa nebezpečné, najmä hneď po narodení počas šestonedelia. Novorodenci tak boli kŕmení mliekom zvieracím alebo vodou s medom či cukrom. Dostávali aj kašu z ovsených vločiek, ktorá ale často spôsobovala veľmi závažné črevné problémy, niekedy až s následkom smrti.
V súčasnej dobe lekári dojčenie odporúčajú, pretože je pre dieťa najlepšie. Napriek tomu ale počet matiek, ktoré sa rozhodnú svoje dieťa dojčiť, klesá. Teraz bude na vojvodkyni Kate, ako sa ona sama rozhodne, uzavrel britský denník.