Vydala knižku poviedok Krpatý vrch, preložila napr. Peterburg (A. Belyj), napísala divadelnú trilógiu – Krcheň nesmrteľný, Jaskynná panna, Vizionárov sen. Svoje dielo prezentovala vo Francúzsku, v Rusku, v Nemecku, v Taliansku, je hojne prekladaná. Nedávno jej vyšla monografia Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. Eva Maliti-Fraňová hovorí, že si vždy niečo vysnívala a potom sa tešila. Keď sa to nezrealizovalo, bola smutná, ale vždy si výsledok zdôvodnila: „Je to o tom, ako básnici prichádzajú o ilúzie a dostávajú rozum… Niečo z toho mi ostalo, teraz sa však najviac teším z nášho malého vnuka…“
Aká historická postava je vám najbližšia?
Zamýšľam sa často nad osudmi literátov v dejinách. Blízke sú mi prežívania mnohých spisovateliek, napr. Boženy Němcovej a iných, ale aj píšucich mužov, najmä básnikov. Boli to osobnosti, ktoré svojím životom korigovali spoločnosť konformistov. Vzorov hodných obdivu je dnes na svete ako šafranu. Vážim si každého, kto nie je v živote povrchný a ostáva sám sebou. Vždy drukujem tým, čo sa zasadzujú za zachovanie ľudskosti v rámci nášho, dosť neľudského, druhu…
Aká je vaša najväčšia výstrednosť?
Moje dcéry pokladajú za výstrednosť (dokonca donebavolajúcu!), že mám niekedy problém prísť niekam načas.
Kam rada cestujete?
Všade tam, kde je voda, teda k moru, k jazerám či do kúpeľov, kde sú liečivé pramene. Celkovo ma uchvacuje cestovanie, otvorilo mi novú, nesmierne zaujímavú dimenziu života.
Čo ľudia najviac preceňujú?
Na Slovensku sa podľa mňa medzi obyvateľmi preceňuje mediálny pohľad na otázky domácej politiky, ktorý v skutočnosti neraz zastiera celú podstatu vecí. Vzhľadom na realitu to býva smiešne. Na druhej strane sa mi zdá, že naši ľudia nedoceňujú život ako taký. Majú z neho málo radosti a iba frflú a lamentujú. Vytvorili sme si tu prostredie so špecifickou neurózou. Kombinovaná je s tradičným uhorským bordelárstvom. Môžeme sa smelo pochváliť, že už aj my Slováci sme dnes ozajstní Stredoeurópania.
Aká žijúca osoba vám najviac pije nervy?
Ako vraví básnik: moje nervy sú už dopité.
Ak by ste na sebe mohli niečo zmeniť, čo by to bolo?
Chcela by som byť menej zraniteľná a odolnejšia voči rôznym nepriaznivým vplyvom či okolnostiam. Stále sa snažím osvojiť si schopnosti obrniť sa, obaliť do „škrupiny“. Ide mi to však ťažko.
Čo si najviac ceníte na svojich priateľoch?
Vernosť.
Text: -hd- pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu