Marie Poledňáková: Ľudia môj film pikantne premenovali

Marie Poledňáková je autorkou víťaznej komédie minulého storočia - S tebou mě baví svět.

27.06.2012 11:40
Marie Poledňáková (81) Foto:
Marie Poledňáková: Ľudia môj film pikantne premenovali
debata

Ale darí sa jej aj v tomto storočí: filmy Líbáš jako bůh a Líbáš jako ďábel obstáli v konkurencii akčných filmov a diváci na ne chodia. Marie Poledňáková, autorka dvoch storočí, má už síce vyše sedemdesiat rokov, ale akoby nestarla. Sama vo svojich filmoch nikdy nehrala ani by nechcela. Radšej si hercov vyberá. Niekedy aj na Slovensku.

Zaujímala vás matematika a chémia, venujete sa však „chémii“ vzťahov vo filmoch. Zmenilo vaše pôvodné plány sťahovanie z rodných Strakoníc do Prahy?
V Strakoniciach som sa iba narodila, dlho som tam nebývala. Do Prahy sme sa presťahovali, keď som mala sedem rokov a potom už som žila tam. Môj životný príbeh je veľmi zložitý, to by bolo na dlhé rozprávanie. Chcela som však naozaj študovať matematiku a chémiu, na vysokú školu som sa však nedostala. Musela som ísť do továrne. Raz som bola s priateľmi na večeri, na ktorej sa zúčastnil aj Jaroslav Dietl. Práve on sa ma vtedy opýtal, či by som nechcela pracovať v televízii. Povedala som si – lepšia televízia než továreň, no stále som to považovala len za prechodné riešenie. Myslela som si, že predsa pôjdem na vysokú školu a budem študovať tú matiku. Začala som teda pracovať v televízii ako druhá asistentka a postupne som na matematiku zabudla. Neskôr som si urobila diaľkovo vysokú školu a študovala som dramaturgiu, ale nebol to môj životný sen.

Pomohol vám matematický talent aj pri práci, ktorú robíte?
 Určite. Exaktné uvažovanie sa mi zíde pri písaní scenárov aj pri režírovaní – tam sa spája racionálne s emóciou. Niektorým režisérom musí pomáhať štáb, ja si vystačím sama. Všetko si viem predstaviť a urobiť, „vypočítať“. Keďže som začínala v televízii od piky, tak ma nič nezaskočí. Poznám všetky profesie, ktoré sú k vzniku filmu potrebné. Všetko som si vyskúšala.

Chceli ste prejsť od praktického remesla k umeniu, alebo zmena prišla sama?
Bola som k tomu donútená osudom. Musím sa vlastne "poďakovať” komunistom, že ma prinútili robiť niečo iné, ako som chcela. A postupne, ako išiel život, zaťala som sa a povedala som si, že nijaký hlupák natoľko neovplyvní môj život, aby som si neurobila vysokú školu. Študovala som teda v odbore, v ktorom som pracovala, a keď som školu skončila, mohla som pracovať ako dramaturgička. Keďže som mala skúsenosti – bola som pri mnohých nakrúcaniach – začali mi ponúkať réžie. Robila som asi dve veci, ktoré som nenapísala, ale potom som sa pustila do autorských filmov. Čo som napísala, to som si nakrútila.

Vaše filmy Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať otecka do polepšovne mali obrovský úspech…
Mala som však na ÚV KSČ bytostných nepriateľov. Vyplývalo to z osobných dôvodov, lebo som odmietla režírovať scenár dcéry istej súdružky, ktorá mala vysoké postavenie. Z tej nevraživosti vyplynulo, že na scenár komédie S tebou mě baví svět „neboli peniaze“. Tak som z televízie odišla a išla som na Barrandov. Do televízie som sa teda dostala kvôli triednym problémom a začala som robiť vo filme preto, že v televízii neboli peniaze. Vždy som mala možnosť zavrieť za sebou dvere a ísť ďalej. Tá možnosť je vždy.

Ale teraz už vám nič také nehrozí – ste sebestačná, úspešná a samostatná – môže vás niečo ešte ohroziť?
Mňa nič nemôže ohroziť, dostala som takú školu, života, že ma už nič nezaskočí. V mladosti však tieto veci človek prežíva veľmi intenzívne. Celý život mám silný vnútorný pocit slobody, takže si jednoducho robím, čo chcem. Za totality mi samozrejme vyčítali, že moje filmy sú mimo času a priestoru, že tam nie je politika a schôdze… A vidíte, dnes sa tie filmy vysielajú a nikomu sa nezdá, že sú určené do inej doby. Mne to vtedajšie aktualizovanie bolo z duše odporné a vždy som odporovala, a keď to už inak nešlo, povedala som: dobre, dobre, urobím to, aj tak som si to urobila po svojom. Vždy som sa riadila svojím vlastným citom a úsudkom.

V ktorom z vašich filmových príbehov je váš osud najviac prítomný?
V každom filme je niečo moje. Začalo sa to už vo „Veľrybe“. Bola som čerstvo rozvedená a môj syn hľadal náhradného otecka. Hovorila som mu, že to nepôjde, ale on si vzal telefónny zápisník a začal menovať chlapov, ktorí tam boli. Namietala som – tento je ženatý, s tamtým to nejde… Takže som si to pretrpela. A tiež som patrila medzi matky, ktoré nemajú čas na dieťa, sú veľmi zamestnané a majú málo času. Mala som to zažité. Ale v každom filme sú aj moje príbehy, či už smutné, alebo veselé.

Aj v slávnom filme S tebou mě baví svět?
Tam je to trošičku inak. Je to chlapský námet z mužského sveta. Chlapi sa rozhodnú, že spolu pôjdu na výlet a nezabráni im v tom ani to, že im manželky vopchajú deti. To je klasický námet na komédiu a páčil sa mi. Odvtedy dostávam odkazy od ľudí, že ich film inšpiroval, že si také dovolenky zaviedli.

Často obsadzujete slovenských hercov – vyplynulo to z pocitu povinnosti, alebo sa vám naozaj tak páčia?
Žiadna povinnosť to nie je. Stáva sa to vtedy, keď nemôžem nájsť v Česku nikoho lepšieho. Nikto asi nepochybuje, že Julo Satinský bol osobnosť, ktorá v Česku ani nie je. A to bola jeho prvá filmová úloha! A bol úžasný! Aj Kamila Magálová je skvelá. V jej veku v Česku taký typ herečky nemáme – inteligentná, pekná, ženská. Musím povedať, že sa mužom veľmi páči!

Nehnevajú sa na vás v Česku za toto uprednostňovanie Slovákov a Sloveniek v niektorých prípadoch?
Samozrejme, že sa hnevajú a ja sa to – tak bokom – dozvedám. Ale nič sa nedá robiť. Ja sa klebetami neriadim.

Vy ste v niečom tiež hrali? Máte veľmi pekné oči…
Nie, nikdy. Ani by som sa pred kameru nemohla postaviť. Nie som taký typ.

A ako režisérka predhrávate?
Áno, ale to je niečo celkom iné. Mám presnú predstavu, a tak ju hercom ukážem. Spomínam si, že Kamila mala raz v Líbáš jako bůh zvolať Karle! Stále som ju opravovala, až povedala, že to hádam už nie je možné. Ale ja som jej potom predviedla tie rôzne odtiene: raz to privolanie môže byť nežné, raz s varovaním v hlase. Intonáciu v hlase teda – napríklad – predhrávam.

Viete o tom, že ľudia parafrázovali názov vášho filmu? Namiesto Líbáš jako bůh hovorili tvrdšie slangové sloveso vyjadrujúce pohlavný styk. Viete o tom?
Ľudovo takto premenovali film aj v Česku. Brala som to ako úspech – keď sa ľudia hrajú s názvom filmu, je to len príjemné.

Názov Líbaš jako ďábel je už ostrejší…  Bude sa  to v pokračovaniach ešte stupňovať?
 Zatiaľ žijeme týmto novým filmom. A potom – uvidíme.

Marie Poledňáková
Česká režisérka, scenáristka a mediálna podnikateľka Marie Poledňáková sa narodila 7. septembra 1941 v Strako­niciach, od siedmich rokov žije v Prahe. V rokoch 1961 do roku 1983 pracovala v Československej televízii, vyštudovala dramaturgiu na AMU, pracovala šesť rokov ako režisérka štúdia Barrandov. Podnikala v mediálnej oblasti. Je autorkou známych filmov ako S tebou mě baví svět, Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, Ako dostať otecka do polepšovne, Ako sa krotia krokodíly, Líbáš jako bůh, Líbáš jako ďábel.

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy
Foto: PROFIMEDIA

debata chyba

+ Vysušené a popraskané ruky riešte s dermatológom, pomôže vám.
V tíme dokážete viac ako sami, porozmýšľajte nad...

+ Začnite jedávať pravidelne, docielite tak, že nebudete priberať.
V práci dosiahnete neuveriteľné veci, vek nehrá...