Váš príbeh letnej lásky: Konečne sa našli dve spriaznené duše

Príbeh od Majka: Bolo nám spolu krásne, konečne sa našli dve spriaznené duše

Keď sme sa pri pive s rodinnými priateľmi rozhodli, že len tak na last minute navštívime grécky Kos, považoval som to za dobrý nápad. Navyše, letovisko nevyzeralo príliš bujaré, a tak som sa potešil, že pôjdeme vo štvorici. Dva páry a kopa zábavy. Nakoniec som sa viac tešil na Ruda a Júliu, ako na dovolenku s mojou Beátou, a tak sa to celé nejako začalo. Ale nie v posteli, práve naopak, na tej hlbšej vzťahovej úrovni.

Už keď sme sa stretli na letisku, sme s Júliou boli tí, čo mali kopec energie. Nehovorím, že sa mi o štvrtej ráno vstávalo sviežo, ale pozerať na tie prepadnuté tváre Ruda a Beáty nás nebavilo. Prešli sme letisko, prečesali akciové parfumy, pálenky, zistili sme, že sa tešíme na spoločné behanie pri mori.

Po prílete som zasadol k pivu a počúval šum mora. Konečne po dvoch rokoch opäť dráždil moje bubienky. Spôsoboval mi rozkoš, zatiaľ čo si Beáta pred večerou chcela ešte zdriemnuť. Rudo s Júliou sa kamsi stratili a ja som sa tešil, že ráno budem mať s kým behať okolo pláže, pretože moja Beáta akúkoľvek aktivitu tohto druhu odmietala. Nakoniec sme sa zišli pri večeri. Plánovali sme spoločne stráviť prvú noc pri hrách, pive a víne. Bolo to fajn. Keď sme sa s Beátou dostali na izbu, bola jedna hodina. Obaja sme boli tou zmenou prostredia vysilení, ale dopriali sme si v sprche dlhé milovanie. Beáta bola rozpálená novým prostredím, jej telo hebké a krásne. Milovali sme sa dlho a zaspali si v náručí.

Lenže ráno, to bolo o niečom inom. Jej pomalé, rozospaté pohyby a moja chuť vidieť Júliu v džogingovom úbore. Kombinácia, ktorá ma stále viac a viac presviedčala, že hoci je Beáta krásna žena, máme spolu žalostne málo spoločného. Rozdielne názory, rozdielne priority aj videnie sveta.

Beh s Júliou bol osviežujúci. Jej príval energie ma fascinoval, sršala humorom. Keď sme odbehli asi tri kilometre, mali sme zrazu o čom rozprávať. Spoločné záujmy sa nám preplietali ako v dokonalej mozaike. Na akú tému sme narazili, tá nám bola spoločná. Každé ráno sme sa tešili na beh a omnoho viac na to, ako budeme spolu. Dovolenkovali sme, bavili sa, ale čoraz viac sa medzi Beátou a mnou roztvárala priepasť. S Júliou sme sa ku koncu dovolenky chodili prechádzať k moru. Trávili sme čoraz viac času spolu a keď sme boli v štvorici, jemne sme po sebe pozerali s túžbou, ako to dokážu len dvaja zamilovaní. Hrali sme ping – pong očami a posielali si energiu, kým naše polovičky plakali, že dovolenka sa pomaly končí.

Posledné ráno sme vyrazili na beh za úsvitu. Možno to bolo to atmosférou, no len čo sme sa vzdialili od hotela, obaja sme spomalili. Prešli sme na ľahký krok a chytili sa za ruky. Nikto nič nepovedal, prešli sme tak pár metrov a potom sa naše telá zrazili v divokom bozku. Hladkali sme sa, bozkávali, objímali, radovali, bolo nám spolu tak krásne, akoby sa konečne našli dve spriaznené duše. Zbehli sme po ceste k moru a začali sa kúpať. Nikde nikoho nebolo, ostrov ešte spal a my sme sa nechali nahí obmývať len slanou vodou a dotykmi. Chvíľu sme ležali na brehu a čakali, kým vyschneme. Držali sme sa za ruky a ďakovali, že nám dovolenka otvorila oči. Našim polovičkám sme nič nepovedali ešte pol roka. Stretávali sme sa vždy, keď sme mohli. Rozprávali sa o spoločných snoch, o tom, ako by sme radi zrealizovali plány, ktoré sa uberali spoločnou cestou. Boli sme šťastní, že sme sa našli.

Po pol roku sa už nikto z nás nechcel pretvarovať a začali sme spolu žiť.

Každý rok chodíme spolu na dovolenku. Niekedy aj na Kos, vraciame sa do uličiek našej lásky a ďakujeme tomu skvelému nápadu, ktorý sa zrodil jedného večera pri pive a nám zmenil život k lepšiemu. Dovolenka nám spolu trvá aj keď sme doma a o tom je láska. Letná aj každodenná.