Príbeh od Martiny: Rozdával bozky, no vzťah odmietal
S mojím priateľom sme presne 1. augusta oslávili rok a vieme, že to už bude navždy.
S Máriom sme sa spoznali ešte ako deti, on sa prisťahoval do našej dediny a často som ho stretávala u nás na ihrisku. Nejako sme sa nebavili, ani nič podobné – on mal iné záujmy, je totiž o sedem rokov starší. Keď bol ešte menší, často sa posmieval mojej sestre a moji rodičia mu stále za to nadávali.
Keď som povyrástla aj ja, tak sme spolu prehodili nejaké to slovo, no ja som vtedy mala priateľa a on zas svoje priateľky často striedal. Všetko sa začalo na Vianoce, keď som sa spamätávala z rozchodu. Pozval ma na pohárik a ja som si pod vplyvom alkoholu všimla, že sa mi aj celkom páči. Nijako to však nepokračovalo, absolútne som ho nezaujímala… O pár dní sme sa stretli vonku a dohodli sa, že začneme spolu chodiť do fitka, on cvičiť a ja podľa neho tiež. Akosi mu ušlo, že môj jediný zámer bol chodiť tam kvôli nemu.
Čas bežal a chalan sa stále nechytal. Začalo leto, teplo a s tým aj diskotéky a kúpanie. Okrem fitka sme sa spolu chodili kúpať, na diskotékach sme tiež vždy skončili spolu. Trávili sme spolu stále viac a viac času a ja som sa zaľúbila až po uši. Bola opekačka a my sme tam boli spoli, ležali sme na deke, nad hlavami nám žiarili krásne hviezdy. Zrazu jedna padala a ja som si želala, aby mi dal pusu. Neviem či to zariadila tá hviezda, ale dočkala som sa.
Šiel ma odprevadiť domov a bolo to super. Ale potom zase nič. Raz, keď robil diskotéku on, prišla som za ním za dídžejský pult. Sadla som si k nemu a po dlhom vnútornom boji mu povedala, že ho mám rada. Tŕpla som tých pár sekúnd, kým čosi povedal – zdalo sa mi, že to trvá hodiny. Ale to, čo z neho vyšlo, ma prekvapilo. Nedá sa s tým nič robiť, povedal iba. Nechápala som a smutná som odišla. Zrazu však pustil kolo pomalých tancov, prišiel za mnou a zobral ma do stredu parketu. Pretancovali sme celý čas telo na telo. Keď pesničky dohrali, naklonil sa a dal mi pusu. Cítila som sa ako v siedmom nebi, ale ďalšia veta má úplne schladila. „Toto je všetko, čo pre teba môžem spraviť.“ A odišiel.
Stále viac som nerizumela, čo tým sleduje, ale napriek tomu som sa do neho zamilovávala čoraz viac. V jeden večer ma zavolal na starý „barák“ jeho rodiny. Ako sme tam sedeli, celé sa to nejako zvrhlo. Vtedy som sa konečne opýtala, čo by vlastne chcel ďalej. A on začal svoj srdcervúci príbeh, že keď je so mnou cíti niečo pri srdiečku, že stále sa teší von, že ma zasa uvidí.. tak krásne to znelo a vtedy prišlo zase to slovo – slovo ale… Ale on sa nechce viazať, vraj nie je na vzťahy…
Smutná som odišla preč. Doma som si povedala, že na neho zabudnem, že to nemá význam. Na druhý deň bola u nás akcia, na ktorej som sa spoznala s jedným gitaristom. Hneď na ďalší deň sme spolu boli vonku, a tak to pokračovalo deň za dňom. S Máriom som sa ale stále stretávala, tvárila som sa, akoby mi nič neprekážalo. Potom ochorel, načas prestal chodiť von a my sme sa prestali stretávať. Mohla som ľahšie zabudnúť a stále viac som sa zbližovala s mojím gitaristom.
Deň za dňom utekal a my sme sa dali dokopy. Boli sme spolu vonku a uvidel nás Máriov brat. Už som to ale neriešila a bolo mi to jedno. Po večeroch som písala list pre Mária, bol taký spomienkový, čo sme všetko zažili, ale že je škoda, že sa to takto končí. Asi o tri týždne sme mali rodinnú oslavu. V ten večer tam prišiel aj Mário a povedal mi, že sa chce so mnou porozprávať. Súhlasila som. Aj ja ti chcem niečo povedať, dodala som. Samozrejme, trošku pod vplyvom alkoholu som sa s ním vybrala na prechádzku. Chystala som sa mu povedať o Matejovi, keď on zrazu spustil, že vie o tom, že jeho brat mu to povedal, ale že to neprekáža, on chce so mnou začať a na všetko zabudnúť. Prešli sme cez most a povedal mi, že to je náš nový začiatok a dal mi pusu.
Ráno som išla do práce a prišli mi dve esemesky. Jedna od Mateja, že príde dnes za mnou a tá druhá od Mária, že sa teší, že sme spolu. Nechápavo som pozerala na mobil a krútila hlavou. Ako že sme spolu? Nechápala som, pretože som si predchádzajúci deň nepamätala.
A tu začalo vysvetľovanie. Priateľovi povedať, že mám zrazu dvoch a druhému povedať, že si nepamätám to, na čo som sa tešila pol roka. Nechcela som im ublížiť. Túžila som na Mária zabudnúť a ostať s Matejom, srdiečko však zabudnúť nechcelo! Ako to prebiehalo, písať podrobne nebudem. Bolo to však ťažké pre všetkých troch.
A čo myslíte? Aké je dnes meno môjho priateľa?
Je to Mário, dali sme sa dokopy asi dva týždne od momentu, keď som dostala tie dve správy. Našťastie sa to celé vyriešilo. S Matejom som stále v kontakte, zostali sme dobrí kamaráti, aj keď môjmu milému sa to príliš nepáči. Ale nemá sa čoho báť. Napriek štyrom mojím neúspešným pokusom byť s ním sa raz pokúsil on a vyšlo to. Už si ho nedám za nič a on sa ma tiež už tak ľahko nezbaví…
Dnes sa smejem, že si ho aspoň mám za čo doberať. Keď mi povie, že ma ľúbi a je rád, že ma má, pohotovo mu odpoviem: „Vieš, ale ja sa nechcem viazať, ja nie som na vzťahy…“
Napíšte nám príbeh vašej letnej lásky a hrajte o zaujímavé knižné kolekcie!
Čo treba spraviť?
Napíšte svoj príbeh o letnej láske, ktorý zašlete na adresu zena@pravda.sk. V rámci rubriky Žena.pravda.sk sme vytvorili samostatnú rubriku Letné lásky, v ktorej jednotlivé príbehy uverejňujeme. Redakcia Pravda.sk si vyhradzuje právo materiál redigovať a upraviť titulok príbehu v prípade, ak by jeho dĺžka prekračovala zaužívanú dĺžku názvov na webe. Redakcia si vyhradzuje aj právo príbeh nezverejniť.
O tom, ktorý príbeh je najlepší, rozhodnú čitatelia Pravda.sk. Tri príbehy s najvyššou čítanosťou v závere leta odmeníme kolekciou kníh. Redakcia navyše môže odmeniť aj ďalšie príbehy.
Pokiaľ sa túžite podeliť o príbeh, no brzdí vás strach zverejniť svoju totožnosť, aj vy máte šancu. Do emailu, v ktorom zašlete svoj príbeh do redakcie, pridajte okrem mena a kontaktnej adresy (ktoré nezverejníme) aj pseudonym, pod ktorým chcete, aby váš príbeh vyšiel – na záver emailu pridajte formuláciu v tvare „žiadam vás, aby ste príbeh zverejnili pod pseudonymom XY…“ Upozorňujeme, že pokiaľ email nebudete obsahovať pseudonym, zverejníme ho s menom a priezviskom autorky/autora a miestom bydliska.
Tešíme sa na vaše vlastné príbehy. Veríme, že spolu s nimi prežijeme všetci ( my v redakcii a aj naši čitatelia a najmä čitateľky na webe) krásne a zamilované leto.