Váš príbeh letnej lásky: Z románika v Chorvátsku životné šťastie

Vy posielate svoje príbehy, my ich uverejníme. Vy čítate, my odmeňujeme. Tu je ďalší z vašich príbehov o letnej láske.

12.08.2013 12:00
letné lásky - príbeh Foto:
Hltali sme sa ústami, vychutnávali si naše nové telá pretvorené hnedým pigmentom. Chceli sme len jeden druhého a milovať sa každý večer. Ráno v novom svete bolo krásne...
debata

Príbeh od Maja: Z letnej lásky životné šťastie

Chorvátske kamienky vedia byť ostré, nepríjemné, ale každý na ne s láskou spomína. Podgora je malé, ale relatívne tiché mesto. Rozhodne sa nedá označiť za chorvátsku Ibizu, ale pre partiu chalanov s plným autom piva, je ideálnym riešením pre odstrihnutie sa od bežných starostí. Pláž, slnko a dlhé hodiny strávené v mori. Tak som si predstavoval letné dni v tieni píniových lesov. Lenže okrem cikád a zmrzliny ma čakalo ďalšie očarujúce prekvapenie – Nemka Heike.

Partiu dievčat som si prvý večer ani nevšimol, hoci prišli súčasne s nami. Lenže v apartmánoch sa stále niekto striedal. Heike som si všimol až druhý deň. Prechádzal som s pivom v ruke popri promenáde. Pozeral som na more a jeho ligotavé čaro vo svetle mesiaca. Nič nie je lepšie, ako samota pri mori, akoby príliv odplavil do rána všetky starosti, zlé myšlienky, jednoducho resetoval hlavu omnoho intenzívnejšie ako dedova domáca slivovica.

Pred našim apartmánom ma zaujala postava. Štíhla a súmerná, stála na kamenistej pláži a hľadela na obzor. Opatrne som zostúpil k nej. Obzrela sa a jemne stuhla. V podstate som sa ani nemohol čudovať. Bola tma, prichádzal k nej neznámy muž, ktorému sa v ruke zaleskla pivová fľaša. Neušla. Srdečne som ju pozdravil. Slovensky, chorvátsky, anglicky, odpovedala mi nemecky a pridala úsmev. Možno nás zblížila ta večerná samota, ktorú sme vyhľadávali namiesto hlučných zábav, ktorým sa oddávali naše partie, ale určite v tom bolo aj omnoho viac.

Iba tak sme chvíľu stáli vedľa seba a nechali pôsobiť to vesmírne žiarenie. Volanie tiel, prebúdzanie pravekých inštinktov a tepali iskru, ktorá príliš veľa slov nepotrebuje. Stáli sme jeden pri druhom a nechávali sa unášať pocitom, že okolo nás sa rodí niečo viac, ako len zvuk lietajúcich komárov.

Dnes už chápem, čo to znamená, ak sa dvaja nájdu na rovnakom mieste, majú zrejme rovnaké záľuby, vyžarovanie a vesmírne volanie. Nie som ezoterik, ale pri Heike vesmír zafungoval dokonale. Prehodili sme prvé slová. Také formality, ako sa tu komu páči, čo už videl v Chorvátsku a čo nie. Začali sme hádzať žabky do mútnej hladiny a keď sa nám dve zrazili, neviem, či to brala Heike ako znamenie, ale dohodli sme sa, že ďalší deň sa tu stretneme zas.

Celý deň som ju vyzeral na pláži, či sa niekde neobjaví. Neprišla. Počas dňa akoby ani neexistovala. Večer v dohovorenú hodinu som si sadol do kamenia a počúval tichý šuchot mora. Orchester ezoterickej hudby v priamom prenose. Meškala. Meškala pätnásť minúť. Bolo mi jasné, že zabudla, alebo nepríde naschvál, no odísť sa mi ešte nechcelo. Všetko to prostredie som do seba chcel nasať ako zásobu na celý rok.

Zrazu sa za mnou ozvalo rýchle škrípanie štrku. Bola to Heike. Vlasy jej viali ako princeznej, ponáhľala sa a videl som jej žiarivé zuby, ktoré odhaľoval úsmev. Nakoniec z nej vysvitlo, že boli na výlete a nemala pojem o čase. Vrátili sa len pred pár minútami. Stihla sprchu a dúfala, že tu budem. Možno z vďaky, alebo rovnakej náklonnosti, ako som cítil ja, si o mňa oprela hlavu a jednou rukou objala. Prešiel som jej svojou rukou okolo pása a iba sme boli spolu. Moja nemčina chápala, čo hovorí Heike a ona rozumela môjmu jazyku, ale mlčať bolo niekedy pohodlnejšie.

Ďalší deň ráno sme sa stretli na pláži. Kamaráti potužení pivom prezentovali svoje mačovstvo miestnym babám. Rozosmievali pláž aj dievčatá z partie, s ktorou prišla Heike. Bola rada, že som tu. Tak mi to povedala. S partiou išla, lebo chcela k moru, ale ona má iné záujmy ako jej kamarátky. Miluje knihy, dlhé prechádzky, spoznávanie ľudí. A ja som jej poďakoval za to isté. Hneď poobede sme spolu vyrazili do okolia. Prešli sme pár okolitých parkov, vyšliapali nad mesto k miestnym obyvateľom, ktorí nás srdečne zdravili, pozývali na Rakiju. Vyzerali sme ako šťastný pár. V Podgore sme našli nielen slnko, ale aj omnoho viac.

Dni plynuli. Desaťdňová exkurzia šťastia sa blížila k záveru. S Heike sme sa stretali každý večer. Každý večer viac. Pribudli bozky, nežné objatia. Láska, ktorá začala prerastať do vzájomného vzťahu nechcela riešiť otázku, čo bude ďalej. Prečo by sme mali opustiť šťastie v Podgore, ktoré nám privial vesmír? Dva dni pred odchodom sme sa obaja rozhodli neodísť. Heike pracovala ako delegátka a podarilo sa jej predĺžiť si dovolenku o ďalší týždeň. Mne ako grafikovi na voľnej nohe stačilo nájsť ubytovanie s pripojením k internetu. Hneď ďalšie ráno sme vyrazili hľadať ubytovanie.

Mali sme šťastie. Na mieste, kam sme chodili na romantické prechádzky, nás ubytoval starší pár. Nerozumiem, na čo mali v tom staršom dome wi-fi, ale bolo tam a zdarma. Dohodli sme si bývanie na ďalší týždeň s tým, že možno aj na dlhšie. V ten večer sme sa rozlúčili s našimi partiami a pobrali sa do nového domova. Milovali sme sa. Dlho a vášnivo. Nežne a s budúcnosťou, ktorá patrila iba nám. Hltali sme sa ústami, vychutnávali si naše nové telá pretvorené hnedým pigmentom. Chceli sme len jeden druhého a milovať sa každý večer.

Ráno v novom svete bolo krásne. Vôňa mora a v izbe ľahký závan po milovaní. Bol to svet, ktorý som túžil žiť. Zišiel som do miestneho obchodu kúpiť raňajky. Chutili skvele. Nikdy som nebol na svadobnej ceste, ale ak by som bol, takto by som si ju predstavoval. Heike sa počas troch dní podarilo nájsť si prácu u miestnej cestovky, čo organizovala zájazdy loďou. Najprv ako brigáda, ale ako hovorím, vesmír nám prial a Chorváti v Európskej únii by už po pár formalitách nemuseli mať problém, aby sa zamestnala Heike aj v ich miestnej agentúre, kde ju tiež chceli. Na diaľku sme rozviazali zmluvu s podnájmom v našich bývalých domovoch. Nový svet nám otváral nové možnosti.

Milujeme sa každý deň, každý deň aj viackrát. Večer sa prechádzame po blízkych mólach a užívame si more, samých seba, lásku. Figy nám tečú po brade, smejeme sa a tešíme na spoločné milovanie a každý nový deň už niekoľko mesiacov. A z domácich sa stali priatelia, ktorým pomáhame v starostlivosti o dom. Občas poďakujeme spoločne vesmíru, našou osobnou modlitbou, pohľadom na obzor a hádzaním žabiek do tichej morskej hladiny.

Napíšte nám príbeh vašej letnej lásky a hrajte o zaujímavé knižné kolekcie!

Čo treba spraviť?

Napíšte svoj príbeh o letnej láske, ktorý zašlete na adresu zena@pravda.sk. V rámci rubriky Žena.pravda.sk sme vytvorili samostatnú rubriku Letné lásky, v ktorej jednotlivé príbehy uverejňujeme. Redakcia Pravda.sk si vyhradzuje právo materiál redigovať a upraviť titulok príbehu v prípade, ak by jeho dĺžka prekračovala zaužívanú dĺžku názvov na webe. Redakcia si vyhradzuje aj právo príbeh nezverejniť.

O tom, ktorý príbeh je najlepší, rozhodnú čitatelia Pravda.sk. Tri príbehy s najvyššou čítanosťou v závere leta odmeníme kolekciou kníh. Redakcia navyše môže odmeniť aj ďalšie príbehy.

Pokiaľ sa túžite podeliť o príbeh, no brzdí vás strach zverejniť svoju totožnosť, aj vy máte šancu. Do emailu, v ktorom zašlete svoj príbeh do redakcie, pridajte okrem mena a kontaktnej adresy (ktoré nezverejníme) aj pseudonym, pod ktorým chcete, aby váš príbeh vyšiel – na záver emailu pridajte formuláciu v tvare „žiadam vás, aby ste príbeh zverejnili pod pseudonymom XY…“ Upozorňujeme, že pokiaľ email nebudete obsahovať pseudonym, zverejníme ho s menom a priezviskom autorky/autora a miestom bydliska.

Tešíme sa na vaše vlastné príbehy. Veríme, že spolu s nimi prežijeme všetci ( my v redakcii a aj naši čitatelia a najmä čitateľky na webe) krásne a zamilované leto.

debata chyba
Viac na túto tému: #príbeh #Chorvátsko #letné lásky #milenci

+ Nezabúdajte na hydratáciu vášho tela, potrebuje to.
Nespáľte sa na vlastných chybách, poučte sa z chýb ľudí...

+ Nepodliehajte panike, všetko sa čoskoro vráti do normálnych koľají.
Prehodnoťte svoj postoj a začnite na sebe...