Váš príbeh letnej lásky: Nikdy neverte Facebooku, ničí vzťahy

Príbeh od Love: Letná láska, či skôr sklamanie

V živote som sa netešila na niečo viac ako na toto leto. Možno si hovoríte, prečo? Odpoveď je jednoduchá, leto neprináša zo sebou len slniečko a pekné počasie, ale dúfajme že prinesie aj lásku. Trochu vám opíšem svoju situáciu v ktorej som sa na začiatku prázdnin nachádzala.

Musím povedať: nebolo to nič moc. Nezadaná, teda v podstate nezadaná. Čo to znamená v podstate, neviem ani ja. Vlastne je to celé komplikované. Pred pár mesiacmi som spoznala úžasného chlapa. Je odo mňa síce o šesť rokov starší, ale mňa to vôbec nedesilo. Práve naopak, niečo ma na ňom strašne priťahovalo. Či to už boli jeho krásne modré oči, alebo blond vlasy – naozaj neviem. Jednoducho som iba tretiačka, čo vám poviem. Nemám toho veľa za sebou, nie som z tých, čo dajú chlapcovi hneď na prvýkrát.

Lenže s týmto to bolo o niečom inom. Nevedela som mu povedať nie. Jednoducho z neho vyžaroval sexepíl, aký som ešte pri chlapovi nevidela. Priťahoval ma stále viac. Každý jeho úsmev, pohladenie vo mne vyvolalo explóziu vzrušenia. Nechcel žiaden vzťah a to ma lákalo ešte viac. Nie nadarmo sa hovorí, že zakázané ovocie chutí najlepšie.

Niekedy som mala pocit, že už naozaj čoskoro budeme tvoriť pár. Potom sa všetko zase zmenilo a boli sme tam, kde na začiatku. Zase len kamaráti.

Chcela som si s ním nnáš vzťah vyjasniť. Jednoducho som nevydržala takto ďalej pokračovať. Zabíjalo ma, že nie je môj a že si možno nájde niekoho iného. Prekvapil ma celkom inak. Vraj na dva mesiace odchádza preč. Potrebuje peniaze a dostal dobrú ponuku v Nemecku, ako si zarobiť. Bolo mi naozaj smutno, že budem dva mesiace bez neho, ale nedala som mu to najavo. Boli sme iba priatelia – keby som sa práve pred ním rozplakala a vyliala mu svoje city, nespravila by som dobre. A vždy som si hovorila: Prvý by mal svoje city vyjadriť chlap.

Na jeho odchod som teda len nemo pritakala a súhlasila s tým, čo povedal. Tesne pred odchodom mi napísal ešte poslednú SMS. Znela presne takto: „Som na ceste, neboj za dva mesiace sa vidíme, teda ak budeš chcieť. :* (pusinka)“.

Na tvári mi okamžite vyčaroval ten prihlúply úsmev, ktorý som mala len pri ňom. „Šťastnú cestu, jasné že áno, už teraz sa teším :* ,“ odpísala som mu rýchlo. A všetko sa začalo. Mal sa vrátiť až začiatkom prázdnin. Mesiac a pol som bez neho úspešne prežila. Nikoho som nestretla a ani na chvíľu som na neho neprestala myslieť. Ale potom som sa jedného dňa vybrala na kúpalisko. Leto sa začalo a ja som sa rozhodla, že trocha rozptýlenia ešte nikomu nezaškodilo. Deň prebiehal pokojne. A potom som si všimla celkom zlatého plavčíka. Neustále sa na mňa pozeral. Mala som slnečné okuliare, takže nevedel, kam môj pohľad smeruje. Sadla som si na ležadlo a dala okuliare dole. Keď videl, že sa pozerám na neho, usmial sa sklopil oči. Bolo mi to v podstate jedno. Áno, viem bol zlatý, ale proste niekto v mojom srdci už miesto mal a ja som ho neplánovala len tak vymeniť.

Plavčík sa však nevzdával a neustále ma zožieral očami. Miestami som až rozmýšľala, či nemám nejaké deravé miesto na plavkách alebo či nie je niečo na mne zvláštne, pretože jeho pohľady ma naozaj prekvapovali. Keď si všimol ako skúmam svoje telo, jemne sa pousmial a otočil. Totálny trapas, napadlo ma ako prvé. Ďalej som si ho však nevšímala a robila si svoje. Čiže opaľovala sa.

Rozhodla som sa, že si zapnem Facebook. A odrazu som to uvidela – môj pán dokonalý bol tiež na Facebooku. Čakala som, či napíše – nič. Až potom som si všimla že má nových priateľov – teda priateľku. Áno, krásna pôvabná blondínka. Čo viac si môže viac chlap priať, pomyslela som si ironicky. Pozerala som si jej fotky a nemohla som si nevšimnúť, že jej už aj stihol lajknúť fotky. Samozrejme ako mladý sprostý človek som skôr uverila Facebooku namiesto toho, aby som sa ho spýtala, kto to je, alebo mu sama napísala. Vypla som mobil a rozhodla sa, že sa tiež budem zabávať.

Ľahla som si a upriamila môj pohľad tam, kde aj pred tým. Plavčík tam už nebol. Celkom ma to sklamalo. Možno som predsa len dúfala, že sa mu páčim, ale pravdepodobne si zo mňa len fakt robil srandu. Dala som si opäť okuliare na oči a rozhodla sa, že úplne kašlem na chlapov. Keď v tom som uvidela predo mnou tieň. Tajne som dúfala, že je to on. Dala som si pomalým pohybom dole okuliare. Stála tam len jedna milá slečna, ktorá úplne bránila prístup slnka na moje telo. Všetko ma to prestalo baviť. Tak som sa rozhodla, že si idem kúpiť niečo na pitie. Drrťťťť!!!!!! Napadlo mi v momente a hneď som si vytiahla peňaženku z tašky a utekala som k najbližšiemu stánku.

Možno mi neuveríte, čo sa stalo hneď potom, ale keď jednoducho osud je osud. Začal mi zvoniť mobil. Hi Barbie ! Hi Ken! Neuveriteľné! Moji nepodarení synovci sa mi zase hrali s mobilom, toto mi robia vždy. V snahe vytiahnuť si mobil čo najrýchlejšie von a zastaviť to potupné zvonenie som do niečoho narazila. Mobil mi stále zvonil, tak som len rýchlo stíšila zvuk a pozrela sa hore. Bol to ten plavčík. Moja drť bola niekde medzi nami, na ňom a na mne. Videla som jeho úškrn, ktorý ešte stále patril mojej zvučke. Nevyšlo zo mňa nič rozumnejšie ako prepáááč! Usmial sa a rýchlo odpovedal: „To je v pohode, inak pekné zvonenie.“ Zase ten jeho blbý ksicht. Cítila som, ako sa červenám. „Hmm, ďakujem, to nie je moje, len synovci sa mi zase raz hrali s mobilom. Vieš ako, deti,“ rýchlo som mu vysvetľovala situáciu.

Ešte chvíľu sme debatovali. Potom sa zrazu otočil a povedal, či by sme večer nešli na kávu. Súhlasila som, dala mu číslo. Večer mi prišla sms. Vraj ma počká pred kúpaliskom. Šli sme na aute do neďalekej reštaurácie. Trochu sme sa zblížili. Takto to s nami išlo ešte pár dní. Raz sme si dali pusu, on sa však rozhodol, že chce so mnou chodiť – ja som bola samozrejme šťastná, ale stále ma ešte zožieral – veď viete, kto. Urobili sme si spolu foto, ako si dávame pusu, on ju však hneď hodil na Facebook. Keď sa však môj prvý milovaný vrátil a videl to, nebol stokrát nadšený. Vraj chcel so mnou chodiť. Vraj ma ľúbi. Vtedy sa mi tlačili slzy do očí. Nevydržala som to a všetko som mu vykričala a aj tú peknú blondínku.

Vtedy vyšlo najavo, že je to kamarátova snúbenica a spolu tam robili všetci traja. Samozrejme, keď som nebola jej priateľka, nemohla som to vidieť, profil mal skrytý. A ja som prišla o človeka, ktorého som skutočne milovala. A aby to nebolo všetko…

Môj plavčík sa o tom tiež dozvedel. Namýšľal si, že som mala frajera počas toho, ako som začala chodiť aj s ním a nenechal si to vysvetliť. Rozišiel sa so mnou tiež. Tak som skončil sama. Na začiatku prázdnin. Viem, vyzerá to ako telenovela. Ale v skutočnosti to všetko prebehlo strašne rýchlo. Viete ako to je, keď ste chvíľu šťastná a potom sa v okamihu všetko pokazí. Jedno veľké ponaučenie však z tohto môjho príbehu vyplýva: Nikdy, ale nikdy never Facebooku. Ničí totiž iba vzťahy.