Pre domáceho tvorcu nie je jednoduché presadiť sa v globálnom svete presýtenom odevnými počinmi a nabitom mnohými talentmi, ktoré nemajú ľahkú pozíciu v záplave overených značiek, mien aj presadzovaných estetických štýlov. Černý však pred pár dňami dokázal, že by sa vo svete nestratil. A dokonca ani vtedy, ak si za inšpiráciu vybral jeden z filmových „kultov“ súčasnej postrevolučnej tvorby.

Snímka Pelíšky, ktorá tento rok oslávila 25 rokov svojho vzniku, stála Černému ako voľná inšpirácia pri tvorbe dvanástej autorskej prehliadky – kolekcie, ktorú predstavil v priestoroch pražského Křižikovho pavilónu. Na samotný film najviac odkazovali detaily ako bunda pošitá plastovými lyžičkami či priehľadný top s kryštálmi zdobeným nápisom Prcat. Ak by však kolekcia stála len na takýchto kreáciách, jej doslovnosť by bola možno otravná a prvoplánová.
Černý, ktorý v minulosti pôsobil na stáži v módnom dome Louis Vuitton, však nie je ani jedno z toho. Pri koncipovaní kolekcie pracuje veľmi umne s vybranými kódmi, ktoré už čas v jeho tvorbe preveril, často ich reinterpretuje a mixuje s dobovými inšpiráciami. Pridáva nové úderné detaily, hrá sa so siluetou ale aj formou a vyznením odevu. V aktuálnej kolekcii tiež zaujal reinterpretáciou svojho povestného loga. Pomohol mu s tým grafický dizajnér Angelo Gatti, s ktorým sa spoznali práve pod strechou ateliéru LV – teda už spomenutého Louis Vuitton.

Popri klasickej street-wearovej estetike, s ktorou si Černého väčšina klientely spája, dokáže vytvoriť dokonalo ušitý pánsky oblek, niekde na pohľad ležérny v prúžkovaných vzoroch, inde povýšený a zunikátnený zvoleným materiálom (francúzske moiré).

Prekvapil však tiež ručne vypletaným korálikovým nátelníkom, polotričkami s korálikovým logom alebo unisexovými prvkami ako sú semitransparentné kardigany či plášte zdobené vzorovanou kryštálovou výšivkou. V kolekcii nazvanej JAN 12 SHOW sa objavili aj bombery z papierového nylonu či voľné džínsy s prehnane aranžovanou „manžetou“. Černý pridal kožené kravaty aj detail zdvojených remeňov a nechýbali ani nové variácie na jeho známe kabelky či tenisky Prestige.

Samotná autorská prehliadka sa potom ešte viac vryla do pamäte pomocou scénografie a kulís, v ktorých sa odohrávala. Umocnená hudbou a „odzváňaním“ od dídžeja Nobody Listen. Keď sa po dlhých minútach čakania v priestoroch pavilónu rozsnežilo a na mólo zaplnené vintage kreslami vykročili prví manekýni, mnohí hostia v publiku, ale aj tí, čo sledovali šou online, hovorili o jej svetovej podobe. Nemýlili sa. Je to však asi aj logická synergia, keď sa talent a vízia spájajú na viacerých úrovniach.

Černého zaradil pred letnou olympiádou v Paríži americký magazín TIME do zoznamu tvorcov, ktorí sa zaslúžili o najzaujímavejšiu podobu športových odevov. S aktuálnou prehliadkou by bez zaváhania oslovil v Londýne či Paríži a ktohovie… možno sa toho raz dočká. Už viackrát v doterajšej kariére dokázal, že mantinely hraníc či pravidlá fungovania malého trhu pre neho nie sú prekážkou, ale výzvou.