Aj tridsaťročná maklérka Codi Maher z floridského Palm Beach si pred niekoľkými rokmi všimla, že spodný diel bikín sa stále zmenšuje. Ako mizla látka zakrývajúca ženské pozadie, sama začala premýšľať o tom, že by si zaobstarala plavky v strihu táng.
„Povedala som si, nosí ich každý, kašlem na to, je mi to jedno,“ povedala pre The New York Times (NYT). Jej sestra, 24-ročná Cassidy, začala nosiť tangá pred rokom alebo dvoma, pretože verila, že vďaka tomuto strihu vyzerá jej zadok o niečo lepšie. Páči sa jej tiež, že v nich nie sú vidieť opálené línie, čo opakuje mnoho žien. „Niekedy sa cítim nepríjemne. Ale začínam byť sebavedomejšia, keď v nich vidím ostatných,“ uviedla Cassidy.

Niektorí pripisujú najnovšiu vlnu popularity táng celebritám, ktoré plavky v tomto štýle nosia, ako Emily Ratajkowski, Kim Kardashian, Kendall Jenner a Kate Hudson. „Tangá sú najobľúbenejšími plavkami Hollywoodu,“ napísal server Popsugar.
Tangá síce majú prastarý pôvod a ich variácie existovali po celom svete, ale na verejnosti sa tento štýl prvýkrát objavil v roku 1939 pred Svetovou výstavou v New Yorku. Starosta mesta Fiorello La Guardia totiž nariadil, aby tu dievčatá vystupovali zahalené, a nie úplne nahé, čo bolo na veľtrhoch v tomto období bežné. Nariadenie bolo súčasťou starostovho boja proti predvádzaniu „špiny a oplzlosti“. La Guardia v roku 1937 podporil celomestský zákaz 14 burleskných divadiel, ktorý po prvýkrát v histórii mesta viedol k uzavretiu striptízových klubov políciou.

O niekoľko desaťročí neskôr na západnom pobreží ďalší právny zásah proti predvádzaniu tela podnietil inováciu plaviek. V roku 1974, keď radnica v Los Angeles zakázala nahotu na verejnosti, reagoval austrálsko-americký návrhár Rudi Gernreich vynálezom bikín v štýle táng.
„Tangá sú mojou reakciou na rozpory v našej spoločnosti. Nahota tu je, veľa ľudí sa chce kúpať a opaľovať nahých, ale zároveň sa veľa ľudí stále pohoršuje nad nahotou na verejnosti,“ napísal Gernreich vo svojom manifeste zo sedemdesiatych rokov, ktorý citoval magazín Vogue.
Rovnaký rozpor, ktorý identifikoval Gernreich, nakoniec vyniesol tangá až na najvyšší súd Spojených štátov. Súd rozhodoval o tangách v prípadoch Barnes verzus Glen Theatre, Inc. z roku 1991 a mesto Erie versus spoločnosť Pap's z roku 2000. V oboch prípadoch exotické tanečnice, ktoré sa chceli úplne vyzliecť, argumentovali tým, že zákony, ktoré im prikazujú nosiť tangá, porušujú ich práva vyplývajúce z prvého dodatku.
Súd považoval ženskú nahotu za hrozbu pre spoločenský poriadok a potvrdil povinnosť nosenia táng ako „riešenie zločinu, choroby a chaosu“, uviedla Amy Adler, profesorka práva na Newyorskej univerzite. Podľa nej je tento odev dvojjediný – je to vec „fantázie a strachu“, ktorá zároveň poukazuje na ženskú sexualitu a zároveň ju skrýva.
V posledných rokoch mnoho obcí v Severnej Karolíne uvoľnilo obmedzenia a vymáhanie zákonov o nahote, aby vyhovelo nárastu počtu sporo odetých návštevníkov pláží. Obce v Južnej Karolíne zatiaľ odmietli nasledovať ich príklad, a to napriek výzvam, aby sa zbavili zákona o tangách. Tie sú vo väčšine Spojených štátov legálne, ale zákony sa líšia podľa miest a okresov. Napríklad na Floride sú plavky v tomto strihu zakázané v štátnych parkoch, vrátane niektorých častí štátnych pláží.

Bez ohľadu na legálnosť mnoho žien tvrdí, že im tento strih pomáha zmieriť sa so svojím telom. V minulosti boli miniatúrne plavky považované za doménu žien s konvenčne „dokonalou“ postavou, ale dnes sú tangá, strih g-string a ďalšie sotva viditeľné spodné diely prijímané ženami všetkých tvarov a veľkostí.
Právna asistentka Nikki Sutton z Atlanty, ktorá má dve deti, uviedla, že si pred cestou do Portorika objednala biele tangá, pretože sa chcela „na chvíľu cítiť sexy“. Aj keď nedávno pribrala 15 kíl, rozhodla sa, že si plavky oblečie, pretože ju to vyvedie z komfortnej zóny a donúti ju to byť „úplne spokojná“ so svojim telom presne takým, aké je, „s každým kúskom toho, čo mám – s centimetrami, váhou, so všetkým všade“.
„To so mnou tangá robia. Dodávajú mi silu a nútia ma cítiť sa vo svojej koži o niečo lepšie. Musím chodiť s určitou mierou sebavedomia, či už sa tak cítim, alebo nie,“ vyhlásila Sutton. Dodala, že snáď tým povzbudí ostatné ženy, aby sa cítili pohodlne vo svojom vlastnom tele, bez ohľadu na jeho tvary alebo veľkosť.