Francúzska módna návrhárka Gabrielle Bonheur „Coco“ Chanel ho predstavila svetu 5. mája 1921. Bol to prvý parfum s použitím umelých prísad a Chanel sa stala jeho prvou tvárou. Tou poslednou je od minulého roka francúzska herečka Marion Cotillard.
„V posteli mám na sebe len pár kvapiek Chanelu No. 5,“ hovorievala s obľubou Marilyn Monroe. Parfém tvoria kompozície viac ako 80 zložiek, z ktorých hlavné sú jazmín, ruža, kosatec, ylang ylang, vanilka, ambra a santalový olej. A obsahuje aj tóny, ktoré sprevádzali Coco Chanel v jej detstve a mladosti.
V roku 1920 sa už ako známa návrhárka so slušným imaním rozhodla expandovať do obchodu s parfumami a kozmetikou. Oslovila preto chemika Ernesta Beauxa, potomka alchymistov cárskeho dvora, aby pre ňu vyvinul nový parfum. Z ich spolupráce vznikla čistá a svieža vôňa, v ktorej voňajú tiež mydlo, citróny, kvety čerešní a ďalšie kvety.
V tejto aktivite nebola Coco prou medzi módnymi návrhármi, ako prvá však nechala použiť umelé prísady a dala parfumu svoje meno. Neskôr, keď v roku 1924 založila s bratmi Paulom a Pierrom Werthemerovcami obchodnú spoločnosť s parfumami, prišiel dnes známy flakón v štýle art deco na trh. Táto rodina je tiež od druhej svetovej vojny majiteľom firmy Chanel.
Tradičné vône žien tej doby sa delili do dvoch základných kategórií: počestné ženy dávali prednosť čistej esencii jednej záhradnej kvetiny, sexuálne provokatívne parfumy s ťažkou vôňou jazmínu alebo slezu používali „ľahšie“ ženy, prostitútky či kurtizány. Coco vycítila, že nadišiel čas pre nový druh vône, ktorá by stelesňovala moderný štýl 20. rokov 20. storočia.
Jej spomienky na detstvo a život v kláštornom sirotinci v Aubazine boli presýtené vôňou „obliečky vyvarenej v medených kotloch navoňaných sušenými koreňmi kosatcov, skríň s bielizňou s ružovým drevom a verbeny, podláh, stien a tiel vydrhnutých hrubým lojovým mydlom“.
Jej predstavivosť ovplyvňovali aj záhrady v Aubazine, pestované od 12. storočia. Opojná vôňa jazmínu, levandule a ruží prestupovala jej každodenný život. Toto všetko sa v nej ozývalo, keď vymýšľala zloženie nového parfumu. Podarilo sa jej skĺbiť čistotu so zmyselnosťou záhrady a svoje zmyslové spomienky pretavila do jediného parfumu, ktorý niesol jej rukopis.
Číslo päť malo symbolickú hodnotu. Sirotinec v Aubazine založili cisterciáni, poriadok, ktorý kládol značný dôraz na numerológiu a číslo päť pre nich malo zvláštye, mystický význam. Cesta, po ktorej chodila Coco do kostola na každodennú modlitbu, bola vydláždená do obrazcov, kde sa opakovala číslica päť.
V roku 1920 tak pri prezentácii očíslovaných fľaštičiek so vzorkami parfumu vybrala vzorku číslo päť. „Svoje módne prehliadky organizujem piateho mája, piateho mesiaca v roku a tak ponecháme tomuto parfumu názov číslo päť, ktoré už má napísané na fľaštičke, prinesie nám to šťastie,“ povedala vtedy Ernestovi Beauxovi.
Prvá vyrobená fľaštička ale vyzerala trochu inak. Bola malá a guľatá a predávala sa len v obchodoch Chanel vybraným zákazníkom. Až po založení firmy Parfumy Chanel sa ukázalo, že fľaštička je príliš tenká, aby vydržala zasielanie. To viedlo k zmene dizajnu fľaštičky v klasicky hranatý tvar, známy dodnes. Fľaštička už zostala, jej stopka sa ale mnohokrát zmenila. Fľaštička parfumu Chanel No.5 sa rokmi stala takmer kultovým predmetom a popartový kráľ Andy Warhol ju v polovici 80. rokov zvečnil na jednom zo svojich diel. O vzniku parfumu tiež rozpráva životopisný francúzsky film Coco Chanel & Igor Stravinskij z roku 2009. A v dnešnej dobe sa na svete predáva rýchlosťou každej pol minúty jedna fľaštička.