Jednoduchosť a eleganciu módy 60. rokov 20. storočia má na svedomí jedno dievča z francúzskeho vidieka, ktoré sa stalo kráľovnou módy. Gabrielle Bonheur Chanel dokázala spojiť obchodný talent s tvorivou odvahou. Obliekala Hollywood aj manželky prezidentov. Zažila slávu i odsúdenie kvôli kolaborácii s Nemcami a nakoniec triumfálny comeback. Zomrela pred polstoročím, 10. januára 1971, osamelá, ako bola kedysi v detstve.
Jej modely mali dokonalý strih aj proporcie. Vo svojej dielni otvorila cestu „športovej“ dámskej móde pre voľný čas, do ktorej vniesla prvky z pánskeho šatníka. Vymyslela nápadité klobúčiky, námornícky kabátik, skladanú sukňu, dámske pyžamá a štvorradové perlový náhrdelník. Do módy zaviedla úplet, do tej doby považovaný iba za materiál pre výrobu bielizne. A svoje kreácie, vrátane svetrov a námorníckych nohavíc, aj sama nosila.
Foto: Profimedia.sk
Jej „malé čierne“ puzdrové šaty bez goliera a manžiet, ktoré tak preslávila Audrey Hepburn, vraj prinútili francúzskeho návrhára Paula Poireta k povzdychu, že „ženy teraz vyzerajú ako telegrafné stĺpy“. A na jej módnych prehliadkach manekýnky defilovali stroho, bez hudby, len s číslami v ruke. Coco tvrdila, že prehliadka nemá nič spoločné s divadlom.
Návrhárka, pokladaná za kľúčovú osobnosť v oblasti tvorby šatníka modernej ženy, sa narodila 19. augusta 1883 a vyrástla v kláštornom sirotinci. Jeho strohosť si preniesla aj do ďalšieho života, s výnimkou milencov, o ktorých sa hovorilo, že ich strieda rovnako ako módne štýly.
Foto: SITA/AP, Shizuo Kambayashi
Počas prvej svetovej vojny slávila prvý veľký úspech so šatami košeľového strihu, ktoré sa nosili bez korzetu, len prepásané v páse či na bokoch. A ruské obdobie jej tvorby v 20. rokoch ovplyvnilo priateľstvo s kniežaťom Dmitrijom Romanovom, kedy čerpala inšpiráciu z byzantských tkanín. „Čím viac čiernej, tým viac Chanel,“ hovorilo sa na sklonku 20. rokov v období art deco, kedy tento štýl aj vystúpenie Josephine Baker inšpirovali ďalšiu kolekciu.
Jej parfum Chanel No. 5 tiež vznikol v dvadsiatych rokoch. Na jej podnet ho vyvinul chemik Ernest Beaux. Ako prvá nechala použiť umelé prísady a dala parfumu svoje meno. Pri jeho vymýšľaní sa inšpirovala vôňami, ktoré ju sprevádzali detstvom a mladosťou – mydlo, citróny, kvety čerešní, jazmín, kosatec, santalový olej či vanilka. Číslo päť vraj zase bolo jej šťastné.
Sama si navrhla aj svoje logo v podobe dvoch prepojených písmen C, ktoré okrem ikonického parfumu zdobia aj šperky a kabelky z jej návrhárskej dielne.
Začiatkom 30. rokov nahradila čiernu lady dáma v bielom saténe. Jej obľúbené farby pre denné odevy boli biela, šedá, béžová, čierna a červená. Pri večerných toaletách potom pastelové tóny a biela a čierna. Ale aj ružová, ktorá sa stala, v podobe kostýmu Jacqueline Kennedyovej, aj svedkom tragickej udalosti v Dallase. Neskôr, s novým z radu partnerov Coco, vojvodom z Westminsteru, nastúpilo anglické obdobie, odvážne kombinácie tvídov s hodvábnymi blúzkami a s baretami.
Počas druhej svetovej vojny sa jej vďaka kontaktom s nemeckou okupačnou mocou podarilo dostať sa do vedenia jednej továrne na parfumy. Po dobytí Paríža spojencami odišla do Švajčiarska a zdalo sa, že jej éra sa už skončila.
Ale ona si počkala, až odznela vlna romantizmu Christiana Diora, aby v roku 1954 predstavila novú kolekciu – tvídový kostým s odlišnými lemami a sukňou pod kolená.
Jej jednoduché modely módny priemysel uvítal. Začala znovu usilovne pracovať a dokázala vládnuť módnemu priemyslu ešte 17 rokov. Počas svojho života sa stala legendou. Na Broadwayi sa hral muzikál Coco s Katherine Hepburnovou v hlavnej úlohe. A v časoch jej najväčšej slávy vznikali v jej dielni aj mnohé kostýmy pre vtedajšie divadlo a film.
„V dvadsiatich má žena tvár, akú dostala od prírody, v päťdesiatich takú, akú si zaslúži,“ hovorila jedna z najznámejších módnych návrhárok 20. storočia, ktorá zomrela ako 88-ročná v parížskom hoteli Ritz, kde žila posledných 30 rokov. Jej kostým Chanel s krátkym sakom bez goliera a sukňou po kolená nosia vďaka jeho jednoduchosti, elegancii a kráse ženy na celom svete dodnes.