Potrebné bolo oprášiť „ručné zručnosti“, v niektorých domácnostiach sa na svetlo sveta znovu prišli ukázať šijacie stroje uložené roky starostlivo v pivnici či niekde na vrchnej polici v komore. Skvelé však je, že v tomto procese bokom nezostali ani ľudia takpovediac od fachu – domáci dizajnéri či malé autorské značky.
Možno ste už v novej slovenskej realite stretli na ulici niekoho, koho rúško na tvári vás prekvapilo povedomým motívom. Nebola to náhodou potlač od Lenky Sršňovej? A možno aj bola! Slovenská dizajnérka, známa výraznými grafickými motívmi a potlačami, už niekoľko dní šije ako o dušu. Pre Pravdu prezradila, že prvé prosby o jej pomoc prichádzali už v čase štartu odporúčanej karantény.
„Začali sa mi ozývať kamaráti, ale aj zákazníci, či by som im nejaké rúška neušila. V obchodoch je stále ťažké ich zohnať a keď už by sme mali rúška nosiť, prečo si ich nespríjemniť aj s troškou dizajnu,“ vysvetlila. Pre jednotlivé kusy používa materiál, ktorý mala v zásobe. Ide zväčša o kazový materiál s potlačou, ktorý nebolo možné použiť na odevy z klasickej kolekcie. Teraz našiel konečne využitie. A mnohí Sršňovej zákazníci či priatelia aj alternatívu na preventívnu ochranu v uliciach.
Pre návrhárku Marínu Žiakovú zo značky Mariná sa stala výroba rúšok automatickou reakciou na pomoc ľuďom, ktorí si ich nedokážu zaobstarať sami. „Šijem pre priateľov, umelcov, našu židovskú komunitu, pre seniorov, ale aj pre tých, čo poprosia,“ prezradila. Kapacitne síce nezvláda veľký počet objednávok. „Ale snažím sa, ako sa dá,“ komentovala.
Foto: archív Zlatice Hujbertovej
Lenka Sršňová sa rozhodla rúška baliť ako darček k aktuálnym objednávkam. Nepredáva ich a zdôrazňuje, že od začiatku má jasno v tom, že nechce na nich zarábať. „Ako objednávku som realizovala akurát prosbu od môjho dlhoročného klienta, ktorý ma poprosil vyrobiť rúška pre jeho zamestnancov. Išlo tu už o väčší počet, takže ich vyrábam za honorár. Zároveň sme sa rozhodli, že peniaze v plnej výške pôjdu na konto iniciatívy Kto pomôže Slovensku,“ komentovala slovenská návrhárka. Najviac ju momentálne trápi, že dochádzajú gumičky. „Budeme musieť improvizovať,“ hovorí však s optimizmom.
Jej kolegyňa Zlatica Hujbertová už stihla minúť všetky svoje zásoby materiálov na rúška, teraz jej pomáhajú kamaráti a známi, ktorí nosia vyradené bavlnené odevy vypraté na 90 stupňov. „Či už sú to košele, posteľné obliečky, šijeme naozaj zo všeličoho. Robím rúška trojvrstvové, ide o dve vrstvy stopercentnej bavlny a netkanú textíliu medzi nimi. Do rúška všívame aj tvarovací pliešok na nos a robíme aj detské veľkosti,“ vymenovala pre Pravdu.
Foto: archív Michaely Bednárovej
Ani v jej prípade vraj nejde o žiadnu zárobkovú činnosť, ktorou by chcela v aktuálnych chvíľach zbohatnúť. „Je to z lásky k rodine, kolegom, priateľom, divadelníkom. Niekedy ich dokonca sama rozvážam, nejaké som už posielala poštou,“ pokračovala Hujbertová, ktorá nezabudne zdôrazniť, že dbá na odporúčané opatrenia. Všetci dizajnéri tiež radia, aby si ľudia rúška pred nosením doma sami vyprali na najvyššej teplote. Prípadne dôkladne prežehlili. „Dá sa to robiť opakovane a tým pádom nejde o rúško na jedno použitie. Je to zodpovedné aj z ekologického hľadiska,“ zdôrazňuje Hujbertová.
Dizajnérka Dana Kleinert vďaka sociálnym sieťam povzbudzovala ľudí, aby si rúška skúsili ušiť aj sami. „Zverejnili sme inštruktážne video, aby sme ukázali, že aj tí menej šikovní si dokážu rúška ušiť. Video sa zdieľalo na sieťach a dostala som množstvo fotografií alebo videí od ľudí, ktorí si naozaj začali šiť sami. Nielen pre seba, ale aj pre blízkych. To bol cieľ,“ uviedla Kleinert, ktorá sama tiež zhotovila vyše 300 rúšok.
Sršňovej ateliér sídli v Bratislave v menšom kreatívnom komplexe, hneď vo vedľajšom ateliéri tvorí Michaela Bednárová zo značky PUOJD. Aj ona už viac ako týždeň tvorí rúška, ktoré sa následne distribuujú blízkym, priateľom, väčšina však mieri do neziskového sektora. Jej vlastnú iniciatívu podnietila práve iniciatíva Kto pomôže Slovensku. Bednárová tiež poskytla rady na ušitie domáceho rúška pre médiá, na sociálnej sieti nedávno žiadala o pomoc krajčírky, ktoré by boli ochotné zapojiť sa do výroby. Prijímať platby za rúška nechce. „Ak ma chcete podporiť, zablúďte na náš online obchod a kúpte si napríklad ponožky alebo nejaký doplnok,“ odkázala Bednárová, čím nepochybne naznačila, že aj dizajnéri budú čoskoro potrebovať pomoc od zákazníkov.
Ekonomické dôsledky aktuálnej epidémie vo svete už majú prvé prognózy a odhadované modely vývoja. Ružové veru nie sú. Až realita však ukáže, aké náročné to bude najmä pre malých podnikateľov, medzi ktorých návrhári nepochybne patria.
Nedokážu uspokojiť potreby celého Slovenska a ich výrobky sú viac preventívnou ochranou do ulíc než výbavou pre profesionálnych pracovníkov v zdravotníctve. Ale snaha pomôcť a zachovať v ťažkých časoch aj akýsi kreatívny rozmer našej neutešenej „maskovanej realite“ je chvályhodná. Pochváliť ich budeme môcť aj my, keď sa toto celé skončí. Napríklad podporou domáceho dizajnu.
Kto ešte vyrába autorské rúška?
- Dana Kleinert, Donna Rosi, Andrea Pojezdálová, Peter Culka (Freel Apparel), Fero Mikloško, SASHE, Michael Kováčik, Jana Kuzmová (zhotovila rúška pre prezidentku Zuzanu Čaputovú) a ďalší…
Odkaz redakcie: ospravedlňujeme sa dizajnérke Jane Kuzmovej, pôvodne sme chybne uviedli meno Borisa Hanečku