Už štvrtýkrát sa zhostil tejto úlohy, keď koncom minulého roka pripravoval kostýmy pre pražské Národné divadlo. Jeho tvorbu môžu obdivovať hostia slávnej opery Turandot. Namiesto očakávanej klasiky sa Hanečka pokúsil vybrať iným smerom.
„Turandot sa odohráva v Pekingu, ale v rokoch, keď bola táto opera napísaná, všetci to vnímali priestorovo ako Orient. Ani s režisérkou Zuzanou Gilhuus sme nepristúpili k tomu etnicky. Nechceli sme byť doslovní,“ prezradil pre Pravdu Hanečka.
V príprave kostýmov pre zbor aj sólistov napríklad odmietol Hanečka červeno-zlatú farebnosť, ktorú by možno mnohí očakávali. „Chceli sme vytvoriť niečo, čo by tú náladu len evokovalo. Ako sa keď sa vám o niečom sníva, no nie je to presné a konkrétne,“ vyjadril svoj autorský prístup. V jednotlivých kostýmoch cítiť orientálne vplyvy, zároveň sa v nich však objavuje aj kus vlastnej Hanečkovskej estetiky. Niektoré kreácie pôsobia ako „upgrade“ prehliadkových či plesových modelov, na aké je svet u slovenského rodáka zvyknutý. Objavia sa však aj také, ktoré sa uberajú preč z vychodených chodníčkov, ktorými Hanečka pri svojom autorstve zvykne kráčať.
Pri tvorbe kostýmov je pritom podľa úspešného slovenského návrhára nesmierne dôležité dosiahnuť symbiózu s režisérom. „Ak by som nebol presvedčený o jeho vízii, rozladilo by ma to,“ vysvetlil. „Keď robím prehliadky, som režisér ja. Aj dramaturg a scénograf. Tu to stojí a padá na režisérovi a symbióza s ním je veľmi dôležitá,“ pokračoval.
Samozrejme, nezabúda ani na hudbu. Pri tvorbe ho inšpiruje samotné operné predstavenie a tiež pohyb účinkujúcich. „Pohyb baletu, zboru a sólistov je dôležitý. Som si vedomý, že som im to neuľahčil, ale snažil som sa nájsť vyváženosť v ich pohybovej zložke a mojej kreatívnej,“ podotkol s úsmevom.
O tom, že Hanečkov talent je nesporný aj na poli kostýmovej tvorby, svedčí fakt, že za Otella v Štátnej opere v Banskej Bystrici bol nominovaný na cenu DOSKY za najlepšie kostýmy. „Cítil som sa poctený. Vnímam ako dôležité, keď nielen mladá generácia reaguje, keď pochváli, ale keď príde aj niekto, kto napríklad toho Otella alebo Turandot videl dvestokrát a nadchne ho, čo som spravil,“ uviedol pre Pravdu dizajnér.
Realizácia tvorivého potenciálu na mnohých frontoch je Hanečkovi vlastná už niekoľko rokov. Aj preto sa núka otázka, akú métu by ešte chcel vo svojej profesii pokoriť. Sám však upozorňuje, že o méty mu až tak nejde. Niekedy skôr o pocit úľavy, istej pauzy. „Napríklad v divadle som si skutočne oddýchol. Bol to pracovný oddych, ale oddych. A v poslednom čase som si povedal, že by som sa chce viac vrátiť ku kresbe, maľbe a možno aj k portrétom. Chcel by som sa na chvíľu oslobodiť. Nebyť závislý na krajčíroch, na látke a ani na múzach,“ doplnil s úsmevom.
Nepochybujeme, že najmä preto, aby sa k nim potom v plnej sile mohol vrátiť…