Viac líčidiel znamenalo podčiarknutie či zvýraznenie pre tú dobu tak dôležitej ženskej krásy a mladosti. Ako kozmetika minulosti ovplyvnila dnešok?
Podmanivé a čierne
Jeden z najznámejších kozmetických prípravkov poskytla súčasnosti staroegyptská kultúra. Púder na začiernenie okolia očí vynašli v arabských krajinách, vážnosť v skrášľovaní mladých žien sa mu však pripisovala aj vďaka Egyptu. Pôvodne bol vyrobený z koncentrovaných ťažkých kovov vrátane olova. Nakoľko tento chemický prvok predstavoval riziko pre zdravie, starí Egypťania našli tridsaťdňový proces filtrovania, vďaka ktorému sa stal tento materiál omnoho bezpečnejší na používanie. Výsledok v podobe čiernej farby chránil pred infekciami a poškodením vplyvom slnečného žiarenia. V tejto súvislosti netreba zabúdať, že to boli práve starovekí Egypťania, ktorí vymysleli starý známy mačací vzhľad očí.
Poznali aj medovú masku
O krásu tamojších žien vo vysokom postavení sa starali najmä ricínový a sezamový olej, ktoré pomáhali udržiavať nielen štíhlu líniu, ale aj pokožku. Pomocou masáže týmito dvomi olejmi sa miestne dámy zbavovali prvých vrások. Aj medová maska nie je výdobytkom iba modernej doby, ale jej korene siahajú práve do antiky. V Egypte sa najčastejšie miešal med s mliekom, pričom sa vytvorila výživná a zvlhčujúca maska pre suchú pleť. Spomínaný prípravok sa používal na vyčistenie a hydratáciu pokožku, pričom podobný recept s rôznymi obmenami úspešne používajú aj súčasné ženy.
Mydlo z hliny a oleja
Vo vysokých spoločenských vrstvách hygiena nebola nových pojmom, ani problémom. Spájala sa s krásou a mladosťou, a tak čisté telo znamenalo zároveň aj mladé telo. Egypťania si pripravovali vlastnú receptúru mydla, no najčastejšie ho vyrábali zmiešaním hliny s olivovým olejom. Takto vzniknutá tuhá pasta pomáhala čistiť, vyživovať a zvlhčovať pokožku. Olivový olej rovnako pomáhal pri hojení pokožky a chránil ju pred slnečným žiarením. Svoje využitie v Egypte malo aj prírodné farbivo henna, ktoré však vtedajšie dámy nepotrebovali na farbenie vlasov, nakoľko ich mali zväčša prirodzene čierne. Hennu používali na prirodzené farbenie nechtov. Spomínaný prípravok zároveň chránil nechty pred vysokými teplotami a nepriaznivými poveternostnými podmienkami v tejto krajine.
Čo je cukrovanie tela?
Zabúdať však netreba ani na takzvané cukrovanie tela. Staroveký Egypt totiž nikdy nebol veľkým fanúšikom telesného ochlpenia a preto vytvoril vôbec prvú metódu voskovania tela. Rozpustený cukor alebo med nechali priľnúť k pokožke a po vyschnutí odstraňovali nadmerné ochlpenie na všetkých častiach tela. Ani farbenie pier sa nezaobišlo od svojského vynálezu, pričom staroveké „rúže“ sa vyrábali z oxidu železitého alebo hematitu, to je minerálu zvaného tiež krveľ. Umelo vytvorený pigment pripomínal svojím sfarbením krv a začal sa používať po celom svete, a to nielen v kozmetike, ale aj na farbenie textílií. Egypťanky si týmto farbivom vďačne zvýrazňovali pery a líca.