Foto: Martin Tomecko
V sobotňajšom programe lákalo divákov do priestorov na Kamennom námestí hneď niekoľko mien. Dobrá správa znie, že medzi nimi bola aj Petra Kubíková. Slovenská dizajnérka nie je možno zatiaľ milovaná širšou klientskou základňou, ale ja pevne verím, že to je len otázka času.
Jej prístup k móde vychádza zo štúdií v Japonsku a estetiky, ktorá stavia na čistých líniách, dokonalom prepracovaní, architekturálnych detailoch i hre s odevom a jeho formou a štruktúrou. V sobotu ponúkla kolekciu Combiné, ktorej inšpiráciou boli papierové makety odevov aj doplnkov, ktoré sa lepili na papierové bábiky. Podobným spôsobom vrstvila Kubíková na kabáty či nohavice rozličné doplnky. Či už išlo o aranžovaný rukáv upevnený pruhom pod prsami alebo zavinovací vankúšik diagonálne prekrížený na prednej časti a tvoriaci efekt peplumu. Kubíkovú nepochybne inšpirovalo aj nedávno druhé materstvo – v odevoch akoby boli cítiť potrebu funkčnosti, ktorú ocení žena – matka, žena, ktorá žije svoj život pri každodenných povinnostiach a musí ich zvládať, bez ohľadu na situáciu. Možno aj preto niektoré doplnkové kusy na odevoch pôsobili ako brnenie. Akurát mäkké a objímajúce. Efektný bol objem v rukávoch. Využitím prírodných materiálov, vlny, tvídu a úpletov a podobne aj farebnosťou nadobúdala kolekcia hrejivú jesennú náladu.
Kubíková sa predstavila v jednom bloku s Teréziou Feňovčíkovou, ktorá pôsobí pod značkou freier. Už v prospektoch naznačila, že jej inšpiráciou bude tentoraz najmä seržantka Ripleyová, kultová postava filmu Votrelec. V pánskej kolekcii, ktorá však často oslovuje aj ženskú zákazníčku, bola celkom jasne citovaná farebnosť estetiky spomenutého filmu. Modely pôsobili ako kozmické kombinézy, akurát dekonštruované, často prestrihávané na bokoch a zdobené množstvom našívaných pruhov látky. Tvorili priam franforcový dojem, čo mohlo miestami pripomínať doslova člena posádky lode, ktorému z útrob vyskočila mimozemská šelma. Dominantou však bola nebojácnosť a sila ústrednej hrdinky Ripleyovej a tak aj kolekcia v celku vyznievala ako triumf vlastnej odvahy (hrať sa s odevom) a nebojácne ignorovať naučené trendy. Hravé odkazy typu plastových preukazov z kozmickej lode či samotný jej názov Nostromo, natkávaný do materiálov, boli potom priam roztomilými drobnosťami.
Foto: Martin Tomecko
V sobotu večer svoje desiate výročie slávila aj slovenská dizajnérka Lenka Sršňová, ktorá Bratislave predstavila kolekciu Cocktail. A vo veľkom štýle, s tanečnicami od Moniky Yamamoto, ktorá sa venuje tzv. „Vogue“-ing štýlu. Hoci pôvodná idea pri tvorbe Cocktailu sa údajne pohrávala s potrebou citovať kolekcie minulé, napokon vzniklo niečo celkom nové. Teda čiastočne. Sršňová stavila na svoje obľúbené hravé potlače, tentoraz v pastelových kombináciách. V porovnaní s minuloročnou kolekciou Monochrome mi práve ony prišli ako krok do minulosti. Naopak, zaujímavý moment vytvorili mikiny s motívmi kvetov, ktoré boli modelované zo samotného materiálu a dodávali odevu trojrozmerný efekt. Niekde možno mierne deformujúci, dovolím si však tvrdiť, že práve tieto kúsky budú aj v bežnom stylingu súčasnej nositeľky (napríklad džínsy a vysoké podpätky) fungovať najlepšie. Oslovili tiež kabáty s objemom pridaným do rukávov (mimochodom, jeden z intenzívnych trendov súčasnosti). Sršňová to docielila pomocou našívaných volánov v dvojitej vertikálnej línii.
Foto: Martin Tomecko
Vrcholom večera bola prehliadka Martina Hrču, o ktorej sme už priniesli aj samostatný materiál. Bola totiž skutočne výnimočná. Hrča v nej spracoval svoje osobné pocity a náročné osobné obdobie, v ktorom človek hľadá, ale aj stráca mnohé istoty. Vertikalita odevov, silueta, ktorú vystaval, symbolizovala piliere, o ktoré sa opierame a ktoré sú často nesmierne krehké. Jednotlivé modely boli do detailu prepracované a pôsobili na móle úchvatne. Ich fotogenický efekt bol azda najvýraznejší zo všetkých troch dní.
Dizajnér pracoval predovšetkým s ľanovým materiálom, ktorý ručne farbil aj modeloval do úchvatných trojrozmerných kreácií. Mne osobne pripomínali doslova otvorené rany či zoťatý strom, ktorému odhalíte letokruhy. Na mikinách či pánskych nohaviciach sa zase objavilo perie a fascinujúce boli ľanové saká s pravidelným vzorom našívaných prúžkov ľanu, ktorý tak tvoril vzorovaný dezén. Nechýbal hodváb či koža, opracovaná aj surová. K tomu sa potom pridávali detaily ako doplnky v podobe náušníc, do ktorých bol vpísaný Otčenáš, alebo koráliky, z ktorých pri chôdzi vypadával prach. Šperky aj spolutvorbu celkového konceptu s Hrčom tvorila Kristýna Španihelová.
Otázka pri Hrčovej kolekcii znie, ako sa podobná móda môže uplatniť v bežnom živote. A je to otázka legitímna. Sám dizajnér však žne úspechy napríklad s tvorbou svadobných šiat a odevov na mieru a vysvetlil to pre Pravdu celkom jasne. „Toto je vízia, stačí už nech sa potom ľudia inšpirujú farebnosťou, strihom,“ komentoval. Je pripravený prispôsobiť svoj priam muzeálny artefakt aj pre bežný život. Ten potom v rámci šou zastúpili napríklad aj kožené doplnky – či už je reč o pánskych taškách – veľmi spotrebnom dizajnovom kúsku, ktorý má šance byť dobrým predajným artiklom – alebo o kožených ľadvinkách a kabelkách pre dámy.
Svoju klientelu, do ktorej patrí moderná žena želajúca si komfortný a elegantný biznis look, určite nesklamal ani Richard Rozbora. Príjemná bola najmä farebnosť jeho kolekcie, pohyboval sa v tónoch levanduľovej, slivkovej, fialovej či temnej zelenej a pracoval s materiálmi, ktoré jeho nositeľky oceňujú. Nechýbala bavlna, hodváb, príjemné úplety, alebo vlna na kabátoch či jemný satén.
Súčasťou sobotňajšieho programu boli tiež prehliadky značky Mariná a českej dizajnérky Terezy Rozálie Kladošovej, ktorá s touto kolekciou bodovala v roku 2018 na českom Design Bloku. Všetky modely nájdete v galérii.