Podľa Elen Klaškovej z Textilného skúšobného ústavu majú v odevnom priemysle svoje miesto a ich funkcia je nezastupiteľná.
"V súčasnosti veľa firiem stavia svoj marketing na tom, že sú bio, eko a používajú materiály z prírodných vlákien. Aj keď si myslím, že práve bio a eko v spojení s vláknami sú skôr marketingovým ťahom, majú prírodné vlákna rad kladných vlastností, nech už je to savosť, tepelná izolácia, chladivosť alebo to, že sú príjemné na dotyk, "povedala Klašková.
Zároveň majú ale čisto prírodné materiály i vlastnosti negatívne. Veľmi sa krčia, nie sú tvarovo stále a zrážajú sa pri praní. Prímesy umelých vlákien majú tieto nevýhody kompenzovať.
„Zatracovaný polyester, nylon, akryl alebo polyamid majú v odevnom priemysle svoje nezastupiteľné miesto. Vďaka nim sa látky toľko nekrčia, držia svoj tvar a nezrážajú sa. Ale samozrejme záleží na spôsobe použitia týchto vlákien. Sú dobrý sluha, ale zlý pán,“ dodala Klašková.
Upozornila na zásadnú úlohu, ktorú umelé vlákna hrajú napríklad vo funkčnom oblečení a v outdoor odevoch určených do prírody. „Tam by napríklad iba prírodné materiály neobstáli. Ak sa spotíte v bavlnenom tričku, proste zostane mokré a je nepríjemné na kožu. Funkčné tričko vie pot z pokožky odviesť a nenasiakne. Ide o veľmi sofistikovane vrstvené vlákno kombinujúce prírodné a umelé vlákno,“ vysvetlila odborníčka.
Polyesterové i ďalšie umelé vlákna sa podľa nej vyrábajú úplne inak ako pred dekádami. A záleží samozrejme aj na ich obsahu v látke. Napríklad u košieľ by umelé vlákno malo byť v látke obsiahnuté maximálne na 40 percent.
Pri výrobe umelých vlákien by mali však technológie pracovať v prospech životného prostredia. Mnohé z nich sa dnes už vyrábajú recykláciou iných materiálov a ďalšie sú znovu recyklovateľné na opätovné využitie v textilnom priemysle. Mnohé technológie sú však stále finančne nákladné na to, aby sa rozšírili do veľkovýroby a tak by sa zraky firiem mali obrátiť práve smerom ku projektom a vedeckým štúdiám, ktoré nájdu dostupné zdroje recyklácie aj pri umelých vláknach.