Autori výstavy Christian Dior: Dizajnér snov sa rozhodli formovať expozíciu pozoruhodnej zbierky bezmála dvoch stoviek exponátov šiat ako výlet do snov módnej histórie. Na pôde známeho londýnskeho múzea Victoria & Albert Museum sa pre návštevníka – šťastlivca, ktorému sa ešte ujde lístok na inak vypredanej výstave – otvára možnosť pozrieť sa zblízka. Zblízka na tajomstvo tvorivosti a jedinečnosti muža, ktorý po druhej svetovej vojne vrátil nežnejšej polovici ľudstva vytúženú eleganciu, ženskosť a pocit výnimočnosti oscilujúci v mantineloch zvodnosti a luxusu.
Značka Christian Dior však nikdy nebola len značkou jej zakladateľa. Roky ju formovali jeho nasledovníci a výnimočnosť si upevňovala vďaka unikátnej práci zamestnancov dielní a krajčírskych ateliérov, ktoré vycibrili umenie tvoriť šaty do absolútnej dokonalosti. Aj to výstava, ktorú ešte do septembra môžu návštevníci vidieť v metropole Veľkej Británie, odhaľuje. Verte, že pre tento zážitok sa vyplatí aj odstáť si chvíle v rade pred múzeom.
Architekt ženskej krásy, záhradník kriviek
Písal sa rok 1947, keď sa rodák z francúzskeho Granville v Paríži rozhodol prezentovať svoju prvú odevnú kolekciu. Dior ju vtedy nazval Corolle, čo , ale do histórie neskôr vstúpila pod omnoho známejším názvom New Look (Nový vzhľad). Zaslúžila sa o to Carmel Snow, módna publicistka magazínu Harper's Bazaar, ktorej očarenie sa pretavilo do pochvalnej recenzie a ódy na tvorbu reagujúcu na smutné obdobie vojnových rokov. Dior vzal ženám hranaté siluety a drsné lacné materiály, praktickosť ustúpila elegancii, striedmosť materiálovej skladby odevov nahradil opulenciou jej foriem, množstvom látky a tiež strihovými riešeniami.
Foto: Jamie Stoker
Je asi len logické, že londýnska expozícia výstavy sa začína práve modelom slávneho „bar suit“, spojenia nadýchanej plisovanej čiernej sukne, ktorú dopĺňa kabátik s dokonalo tvarovaným zúženým driekom a precíznymi detailmi ramien a živôtika. Hneď na začiatku profesionálnej kariéry sa odohral kľúčový moment a Dior sa stal mužom, ktorý navždy ženskú módu, ovplyvnil – práve táto silueta (a po nej niekoľko ďalších) sa stále vracia aj po dekádach od svojho zrodenia.
„Vnímam svoju prácu ako efemérnu architektúru, venovanú kráse ženského tela,“ znie jeden z citátov, ktorý majster povedal len pár mesiacov pred svojou smrťou v roku 1957 a ktorý otvára aj londýnsku výstavu. Keď vidíte nežnosť a jemnosť, ktorá sa snúbi s dokonalou konštrukciou a strihom, ľahko pochopíte, že pre ženské pokolenie bol tento muž skutočným požehnaním a hotovým pokladom.
Transfúzia tvorivosti v žilách
Kým iné módne ateliéry fungovali pod taktovkou svojich zakladateľov dlhé roky, často dekády, v prípade parížskeho ateliéru Dior prišlo tragické prekvapenie v podobe skorej smrti jeho zakladateľa. Christian Dior vydýchol naposledy v októbri 1957 – mal vtedy len 52 rokov. Ak pokračovať v číslach – tie, ktoré po ňom ostali, sú možno rovnako prekvapujúce. Za svoju kariéru vytvoril 22 kolekcií, pričom niektoré z nich obsahovali až 150 modelov. Ste dobrí v matematike? Tak si zrátajte, aké plodné bolo jeho tvorivé obdobie.
Foto: Pravda, Zdeno Gáfrik
Nejde však len o počty. Hral sa so siluetou a bral ju ako nosný motív jednotlivých kolekcií – do odevnej podoby pretransformoval písmeno H, patrí mu tulipánový strih či odevy inšpirované tvarom hrotu šípu. A také bohaté dedičstvo predurčilo francúzsku značku na to, aby pretrvala aj niekoľko desaťročí po majstrovej smrti. Samozrejme, s pomocou správnych kandidátov na pozícii hlavného dizajnéra.
Najdlhšie pôsobiacim kreatívnym šéfom Diora je dodnes Marc Bohan. Pred ním pre značku s úspechom navrhoval aj Yves Saint Laurent. Pod Diorovými krídlami odštartoval kariéru, ktorá ho v rámci historického kontextu módy neskôr posunula priamo na učiteľovu úroveň. Mená ako Gianfranco Ferré, Raf Simons, John Galliano a momentálne už aj Maria Grazia Chiuri tiež netreba nikomu v módnej brandži predstavovať. Svojím podielom prispeli k tomu, ako sa podoba domu s iniciálmi CD formovala v uplynulých rokoch.
Foto: Courtesy of Christian Dior
Transfúziou vlastného tvorivého potenciálu do žíl, v ktorých koluje typická diorovská DNA, vznikli pamätné kreácie a mnohé z nich sa zišli pod jednou strechou práve v londýnskom múzeu. Návštevník nájde miestnosť plnú kvetín, pretože kvetiny, najmä milované konvalinky, ale tiež desiatky ďalších inšpirovali ateliér od počiatkov. Každý nový šéf pristúpil k ich oslave po svojom. Dior sa pravidelne vydával na exotické cesty do ďalekých končín sveta, a tak sa v jednotlivých kreáciách, ktoré sú často súčasťou delikátnych haute couture kolekcií, stali krajiny ako Japonsko, Čína, India alebo Mexiko.
Elegancia s poriadnou štipkou Británie
Samotná Maria Grazia Chiuri, súčasná dizajnérka zodpovedná za estetiku značky a jej kolekcie, upozorňuje aj na to, že výstava, ktorá je akýmsi voľným pokračovaním expozície z parížskeho Musée des Arts Décoratifs z roku 2015, sa vlastne logicky musela presunúť do Veľkej Británie.
„V štýle Christiana Diora je množstvo elementov, ktoré prichádzajú práve z britskej kultúry, a je to pozoruhodné,“ uviedla pri príležitosti otvorenia expozície. V zozname vystavených modelov sa nachádzajú kúsky z tvídu, tartanu, vlnené či kašmírové kabáty, kostýmy, ale aj romantické kreácie, ktoré si zamilovala princezná Margaret, sestra britskej kráľovnej Alžbety II.
Klientky z radov najbohatších žien planéty, často šľachtického stavu, sú akýmsi logickým vodidlom, prečo sa Diorova tvorba utiekala aj smerom k historicizmu a rovnako v jeho šľapajach kráčali aj jeho nasledovníci. Návraty v čase však nemajú spráchnivenú príchuť, raz boli oslavou krásy a jemnosti, nežnosti a dokonalej formy (Ferré či Galliano), inokedy zase hľadaním prepojenia moderných technológií, poctivého krajčírstva a historického odkazu v dokonalom súzvuku pre súčasnú nositeľku (Raf Simons). Napriek tomu, že vývoj módneho trhu sa rokmi stále viac a viac uberá k praktickosti a eliminácii (buržoáznych) estetických prvkov odievania v každodennom nosení, francúzsky ateliér s nimi dokázal pracovať tak, aby fascinovali aj v 21. storočí.
Pohľad do tajných kútov a zákutí
V rámci londýnskej výstavy sa expozícia rozšírila o desiatky nových modelov. Zachovaná z pôvodnej výstavy v Paríži zostala napríklad miestnosť s papierovými návrhmi šiat, nazvaná Ateliéry. „Je magická, mám ju najradšej. Pohľad na šaty z bieleho papiera je moment, keď začínate snívať o hotovej podobe tých šiat,“ hovorí vo videu na oficiálnej stránke značky dizajnérka Chiuri, a jej nadšenie je pochopiteľné. Už jej predchodca Raf Simons totiž v dokumente o svojej prvej kolekcii vpustil bežného diváka ďalej než k fasáde nablýskaných butikov.
Foto: Pravda, Zdeno Gáfrik
Tvorba tej „najdelikátnejšej“ módy sa odohráva v krajčírskych dielňach, ateliéroch, kde hodiny a hodiny nad jednotlivými stehmi, konštrukčnými riešeniami či dekoratívnymi detailmi pracujú desiatky majstrov svojho remesla. A Dior ako módny dom, podľa magazínu Forbes dnes jedna z desiatich najslávnejších značiek sveta, v nej nepoľavuje už od roku 1947 – roku, keď sa na parížskej scéne ako blesk z jasného neba zjavil slávny tvorca. Jeho odkaz nepochybne pretrvá aj ďalšie dekády. Ak milujete módu, určite skúste šťastie s londýnskou expozíciou. O jej kráse sa vám bude ešte dlho snívať.
Čísla o výstave Dior v Londýne:
- 500 exponátov obsahuje kompletne celá expozícia
- 200 z nich sú šaty z kolekcií haute couture a ďalších 157 exponátov nebolo nikdy vystavených pre verejnosť
- tvorbu 7 dizajnérov, ktorí pôsobili pod značkou Dior, môžu vidieť návštevníci výstavy – ide o modely navhrnuté samotným Christianom Diorom, po ktorom pre značku tvoril Yves Saint Laurent, Marc Bohan, Gianfranco Ferré, John Galliano, Raf Simons a Maria Grazia Chiuri
1947 je dátum vzniku najstaršieho vystaveného modelu – známeho ako Bar Suit
- viac ako 3000 papierových kvetín, ktoré zdobia jednu z miestností expozície, vyrobili z papiera a inštalovali na strop a okolo figurín
- o 60 % viac obsahu ponúka obsah výstavy v porovnaní s jej predchádzajúcou expozíciou z roku 2015 v Paríži
Ako sa dostať na výstavu Christian Dior: Dizajnér snov
Výstava bude otvorená do 1. septembra 2019 a nachádza sa v priestoroch múzea Victoria & Albert Museum v Londýne. Oficiálne je síce vypredaná, ale každý deň ráno uvoľňuje vedenie múzea do predaja zhruba 80 vstupeniek, na ktoré si musíte prísť vystáť rad. Odporúča sa prísť aspoň hodinu pred otvorením múzea a dúfať, že budete mať šťastie.