„Nikdy sa nenudím. Po skoro tridsiatich rokoch strávených v tomto odbore stále objavujem čipku čoby mimoriadne jemný a riedky materiál. Nájsť technické riešenie je niekedy hlavolam, ale práve o to je to zaujímavejšie,“ hovorí päťdesiatročná blondína.
Je zodpovedná za vývoj značky bielizne Simone Pérèle a delí svoj čas medzi dielňu v Clichy na severozápade Paríža a dedine v departemente Lot na juhozápade Francúzska. Tam žijú jej manžel a syn. Vyštudovala výrobu konfekcie, ale v roku 1989 našla prácu v odbore korzetu, ktorá bola podľa jej slov „niečo úplne iné, jemnejšie a kreatívnejšie“.
Keď sa šije kabát, dá sa chyba do centimetra a pol tolerovať, ale v bielizni nie, tam sa požaduje úplná presnosť. Omyl jediného milimetra môže posunúť pás hore alebo nadol a podprsenka potom nepodopiera, vysvetľuje Afflardová.
Zaoberá sa výhradne modelovaním, pri ktorom návrhy vo formáte 3D upravuje na jednotlivé veľkosti. „Je to záležitosť geometrie, ak máte prejsť z veľkosti A do košíčka veľkosti F. Veľa som sa naučila,“ hovorí návrhárka.
Pracovala aj v odbore mužskej bielizne, ale po dvoch rokoch ju to začalo nudiť. Ženská bielizeň vyžaduje neustále sústredenie. Po prvé je potrebné zabezpečiť tvary, ktoré sú práve v móde. V 50. rokoch to boli špicaté prsia, teraz sa požadujú guľatejšie a plochejšie. Čo sa týka spodnej časti bielizne, tam ide predovšetkým o pohodlie – človek nemá mať pocit, že tam vôbec niečo je.
S časom sa klientela navyše mení. „Pred 20 rokmi veľkosti podprseniek končili na písmene E, dnes sú aj veľkosti F, G a H. V tom istom modeli sa musia cítiť ženy s veľkosťou A rovnako dobre ako tie s veľkosťou G,“ hovorí návrhárka. Upúšťa sa od kostíc, avšak očakáva sa, že budú podprsenky stále dobre držať.
V prípade „neviditeľnej bielizne“ sa nešije, ale lepí. „To je úplne iná technika, materiál sa rozťahuje, keď sa dostane do kontaktu s telesným teplom, takže je potrebný úplne iný postup,“ opisuje Afflardová.
Je vraj ťažké nájsť šikovný personál, pre Simone Pérèle ho sama školí, čo trvá minimálne tri roky. „Ide mi o zručnosť, robotnice musia ovládať prácu so šijacím strojom, počúvať motor i materiál. Nič sa tu netrhá, materiál sa neťahá, ale rešpektuje,“ vysvetľuje návrhárka.
Hnutie presadzujúce obliekanie, v ktorom sa podprsenky zo šatníka vynechávajú, ju neznepokojuje. V 70. rokoch ženy podprsenky pálili, ale feminizmus sa podľa nej nevyjadruje vzťahom k spodnej bielizni.
Afflardová pred 20 rokmi prijala prácu ďaleko od domova, aby si vybudovala kariéru. „Spočiatku sa ma s údivom pýtali, prečo odchádzam. Nerozumeli tomu, pretože platilo, že z domu odchádza za prácou skôr muž, nie žena. Ľudia zmenili názor, videli, že sme dokázali vychovať syna a že som pri tom bola aj ja,“ hovorí matka dvadsaťjedenročného mladého muža. „Bola som priekopníčkou, a to úplne,“ dodáva.