Avšak nevyhnutnosť zobrazovať ženy s náležitou úctou, ako sa v ére hnutia proti sexuálnemu obťažovaniu #MeToo vyžaduje, sa pre výrobcov francúzskej spodnej bielizne stáva niekedy hlavolamom, píše agentúra AFP.
Pohodlie víťazí nad prehnanou sexualitou, sama podstata zvádzania, neoddeliteľná od spodnej bielizne, je preformulovaná v prospech ženského komfortu, nie mužskej túžby a reklamné kampane začínajú odstupovať od zaužívaných noriem, lebo sú často obviňované, že propagujú ženu z čias, kedy bola sexuálnym objektom.
Firma Aubade, ktorá od 60. rokov propaguje zvodnosť, rozpútala svojou poslednou kampaňou v decembri polemiku kvôli obrovskému plagátu ukazujúcemu dokonalé stehná zahalené do čipkovaných nohavičiek, ktorý visel na priečelí parížskej galérie Lafayette.
Parížska poslankyňa Hélène Bidardová, ktorá má pod palcom rovnosť pohlaví, na twitteri požadovala okamžité ukončenie tejto sexistickej kampane využívajúcej ženu „bez tváre“. Rozpútali sa diskusie, v ktorých niektorí ľudia kritizovali snahy o cenzúru a pripomínali, že so ženami sa zle zaobchádza aj v takých krajinách, kde je podobná reklama zakázaná.
„Bolo to trochu nečakané, ale nami to neotriaslo,“ konštatovala riaditeľka Aubade Martina Brownová. Pripomenula pritom, že slávna reklamná kampaň firmy, ktorú pod názvom „Lekcia zvádzania“ firma začala pred 25 rokmi, šokovala, ale neodradila ženy od nákupu jej výrobkov, ani nezabránila značke v ďalšom rozvoji. „Ženy sa rady pozerajú na rafinované čipky a výšivky, oslovuje ich to,“ vyhlásila.
„Niektorí výrobcovia už 20 rokov ukazujú miesto modeliek skutočné ženy. To je voľba, ktorá nám nesedí. Dávame prednosť tomu, aby ženy snívali,“ uviedla Brown, ktorá je nemeckého pôvodu. Henriette H, mladá značka spodnej bielizne, ktorá sa presadila najmä na Instagrame, predviedla 20. januára v Paríži spolu s Aubade a desiatkou ďalších popredných firiem v tomto odvetví šou v rockovom štýle, ktorá mala zdôrazniť francúzsku tradíciu.
Jej tvorkyňa Sarah Staglian má v Paríži na ulici Château d'eau, známej v 19. storočí verejnými domami, butik pomenovaný Otvorený dom, kde sa nohavičky a ďalšie kúsky čipkovanej spodnej bielizne skúšajú v kabínkach inštalovaných vo výklade. Záleží len na zákazníčke, či zatiahne roletu, alebo nie.
„Možno sa na to pozerať veľmi zle, ale keď sa žena sama vystaví vo výklade, je to jej slobodná vôľa. Stáva sa sexuálnym objektom, ale nie je jej to vnucované,“ vyhlásila Sarah Staglian. Sama sa zavedených klišé nevzdáva. „Aby som predala nohavičky, potrebujem stehná, pretože to je miesto, kde sa nosia. Keby som predávala syr a ukazovala pritom stehná, potom by som zneužívala imidž žien,“ vysvetlila Staglian.
Módny fotograf Renaud Cambuzat, ktorý v súčasnosti pôsobí ako umelecký riaditeľ skupiny Chantelle združujúcej niekoľko značiek bielizne (Chantal Thomass, Passionata, Darjeeling), sa domnieva, že vývoj spoločnosti stále ešte ponecháva pri výbere spodnej bielizne dostatok možností moderným ženám, ktoré majú mnoho tvárí a mení sa.
„Na jednej strane pokračujú prehliadky maximálne zamerané na sexualitu typu Victoria 's Secret, ako keby kampaň #MeToo neexistovala, ich ťažkosti ale ukazujú, že možno skončila jedna epocha,“ hovorí Cambuzat. „Na druhej strane sú tu opačné extrémy, kedy sú doterajšie kostnaté modelky nahradzované ženami veľmi kyprých tvarov, čo pôsobí "pomerne groteskne“, hovorí Cambuzat.