A hoci kráľovná minimalizmu v roku 2013 opustila prehliadkové móla, neodpočíva. Vo svojich 74 rokoch rokoch sa ponorila do svojich archívov pri príležitosti prvej výstavy, ktorá jej bola venovaná a ktorá sa konala vo Frankfurte nad Mohanom. „Bola som príjemne prekvapená tým, že mnohé návrhy zrejme nezostarli,“ hovorí v rozhovore pre agentúru AFP.
Elegantné kabáty, šaty jednoduchého strihu, kozmetické výrobky či spolupráca s umelcami – to všetko má predovšetkým podčiarknuť moderný charakter jej návrhov.
„Podľa môjho názoru patrí Jil Sander k najvýznamnejším módnym tvorcom svojej generácie,“ vyhlasuje Matthias Wagner, riaditeľ Múzea úžitkového umenia vo Frankfurte nad Mohanom, ktorý návrhárku presvedčil, aby sa projektu zúčastnila. Výstava, ktorá sa skončila začiatkom mája, prilákala počas šiestich mesiacov viac ako 100 000 návštevníkov.
Sander mala 24 rokov, keď v rodnom Hamburgu v roku 1968 vytvorila svoju značku. Jej cieľom bolo navrhovať oblečenie, ktoré by bolo zároveň elegantné i pohodlné, keďže takéto odevy vtedy v šatníku pracujúcej ženy chýbali. „V 60. rokoch žena v obchode neobjavila decentné nohavice. Aby som bola braná vážne, povedala som si, že potrebujem menej ozdobný šatník,“ hovorí.
Snáď preto, že predbehla svoju dobu, musela na úspech čakať. Až v 80. a 90. rokoch sa jej minimalistické návrhy, inšpirované pánskym šatníkom, stretli sa skutočným svetovým úspechom.
V roku 1999 postúpila väčšinu svojho podniku značke Prada. Ale po piatich mesiacoch Sander, ktorá ešte zostala prezidentkou a hlavnou návrhárkou, z dôvodu hlbokých nezhôd s vedením talianskej luxusnej skupiny za sebou zabuchla dvere. Firma Jil Sander potom dvakrát zmenila vlastníka. Dnes je v rukách japonskej skupiny Onward Holdings, ktorá ju kúpila za 167 miliónov eur v roku 2008. Sander stála naposledy na čele značky v roku 2012 a po troch sezónach z osobných dôvodov odišla. Podľa nemeckej tlače chcela zostať po boku svojej priateľky Angeliky Momsenovej, ktorá zomrela v roku 2014 na rakovinu.
Jil Sanderovú zaraďujú medzi feministky, ale s touto nálepkou sa ona nestotožňuje. „Váhala by som označiť sa za feministku, pretože nie som od prírody bojovná,“ hovorí a dodáva, že sa nikdy necítila byť znevýhodnená. Hoci už nestojí na čele svojej značky, je aktívna. Naďalej obchádza textilné veľtrhy a zaujíma sa o moderné umenie, ktoré bolo dlho jej zdrojom inšpirácie. A všíma si toho, ako sa dnes ženy obliekajú. „Som šťastná, keď vidím, že ultrasofistikované šaty už nie sú populárne,“ vyhlasuje. „Nepotrebujete veľké toalety. Stačí vedieť, čo vám pristane a nosiť pohodlné odevy, ktoré vám padnú,“ vysvetľuje.