Niekto trávi hodiny v kúpeľni, niekto pravidelne drží diéty. Sú aj ľudia, ktorí sa stále fotografujú a systematicky na seba upozorňujú, ale aj ľudia, ktorí sa neodvážia osloviť neznámu osobu alebo prehovoriť na verejnosti, píše denník Le Figaro.
Zdá sa vám, že tieto prípady spolu nesúvisia? Títo muži a ženy však majú jeden bod spoločný: problematický vzťah k svojmu telu a problematickú predstavu o sebe, ktorej zárodkom je chýbajúca sebaláska.
Moderná psychológia dokázala, že či už ide o narcizmus, keď je jedinec fascinovaný vlastným vzhľadom a predstavou, akú u ostatných vyvoláva, či naopak, neznáša vlastný fyzický vzhľad alebo mravné kvality, vyjde to rovnako. Či je človek schopný milovať sa príliš alebo málo, vždy to má účinok na jeho psychickú a fyzickú rovnováhu.
Niektorí si myslia, že ich vzhľad je to, čo ich urobí milovanými. Kto by popieral, aký vplyv má vzhľad človeka, ktorý niekam vstupuje? Nie je však ľahké dosiahnuť to, aby nás náš vzhľad uspokojoval. Podľa jedného prieskumu by 87 % žien chcelo svoj vzhľad zmeniť.
Stačí sa pozrieť, ako rastú zákroky plastickej chirurgie: vo Francúzsku sa denne uskutoční viac ako 1 400 operácií. A každý tretí Francúz je pripravený svoj vzhľad zmeniť, aby si získal dôveru. Pripočítajte k tomu všetkých tých, ktorí bojujú proti nadváhe a chodia behať, ktorí vynakladajú veľké finančné prostriedky na skrášľujúce procedúry, oblečenie alebo starostlivosť kozmetičky. Pochopíte, ako každý hľadá svoju krásu ako akýsi všemocný grál, ktorý ho môže oslobodiť od samoty a starnutia.
Nedávna štúdia ukázala, ako dospievajúca mládež, ktorá číta časopisy alebo sleduje televízne programy zamerané na vzhľad (diéty, krása či hudobné klipy), poníma svoje telo negatívne. Tento jav nezávisí od počtu hodín strávených sledovaním takých programov, ale od psychických predpokladov, ako je sebaúcta, poruchy príjmu potravy alebo ideál štíhleho tela.
Najzraniteľnejšie sú mladé dievčatá. U tých ešte viac klesá sebaúcta a kontrolujú sa až do extrémov. Vzniká u nich istá forma napätia a previnilosti, čo sa týka jedla. Súvislosť medzi narcizmom a sebapoškodzovaním či rizikovým správaním je veľmi tesná a jedno od druhého možno často rozlíšiť až po rokoch psychoterapie.
Ďalšími rizikovými faktormi sú všetky obdobia významných zmien, ako je tehotenstvo, kríza okolo štyridsiatky, menopauza… Alebo len veľká únava prehlbujúca známky starnutia. Patria sem tiež rozchody, nezamestnanosť, ťažké ochorenia. Všetky tieto momenty spôsobujú, že už nevieme, čo to je mať sám seba rád.
Fajčenie, alkoholizmus, bulímia, ale aj závislosť od herných automatov, televízie či počítača, keď je telo celé hodiny nehybné, sú typy správania, ktoré majú maskovať alebo premáhať nedostatok sebaúcty. Aktuálna choroba takzvaného vyhorenia, ktorá zachvacuje čoraz viac našich súčasníkov, vychádza často z problému narcizmu. Takí ľudia odmietajú pripustiť, že sú unavení a nie sú schopní všimnúť si prvé prejavy prichádzajúceho zrútenia. Potom si kladú otázky, prečo mala ich práca také miesto v ich živote a čo chceli dokázať alebo prečo si neboli vedomí svojich hraníc. Človek sa musí naučiť lepšie poznať sám seba, svoje potreby, či už ide o stravu, spánok, odpočinok, fyzickú aktivitu… Rovnako ako to robíme s dieťaťom, ktoré milujeme, tak aj u nás je táto pozornosť jedinou známou cestou k spokojnosti, ktorá môže prospieť telu aj duši.