Mená ako Christian Dior, Cristobál Balenciaga či Jean-Paul Gaultier alebo Azzedina Alaia – všetko slávni dizajnéri, ktorých tvorba je dnes už predmetom učiva a tiež zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie. Niet azda divu, že každý z nich už mal v európskej mekke módy, v Paríži, výstavu venovanú vlastnej tvorbe. Yves Saint Laurent, alžírsky rodák a o pár rokov neskôr parížsky miláčik, sa dočkal rovno vlastného múzea.
Miesto dýcha históriou aj súčasnosťou
Začiatkom októbra sa otvorila ďalšia brána do sveta módy, ktorý dokáže byť taký fascinujúci. O to viac, ak viete, že v útrobách na ulici budovy na Avenue Marceau objavíte aj kúsky, ktorých inovované podoby sa v móde objavujú dodnes. A nielen to – nájdete v nej aj pôvodného ducha celej tvorby. Veď koniec koncov práve v týchto priestoroch sídlil slávny ateliér YSL a jeho couture sekcia už od roku 1974.
Začiatkom 21. storočia sa podarilo Laurentovi, ktorý sa odobral do dôchodku, celý priestor odkúpiť a spoločne so životným partnerom Pierrom Bergém začali budovať miesto pre ich spoločnú nadáciu. Za niekoľko dekád zarchivovala viac ako 5 000 kusov odevov a 15-tisíc doplnkov, ktoré sa stali odrazovým mostíkom pre tvorbu aktuálnej expozície. Návštevníci múzea v nej nájdu naozaj takmer každý prelomový model alebo výnimočné odevy, ktoré sa zapísali do histórie vďaka hviezdnym nositeľkám či kultovým momentom, ktoré s nimi sprostredkovali médiá.
Jednotlivé miestnosti však neponúkajú len pohľad na kultové šaty inšpirované Mondrianovými obrazmi, alebo modely, v ktorých návrhár využil motív picassovskej holubice. Nie sú tu len šaty z prehliadok či kostýmy, ktoré tvoril pre balet. „Snažili sme sa zanechať dojem, akoby si pán Laurent iba odskočil na kávu,“ opisuje riaditeľ múzea Olivier Flaviano jednu časť expozície v podobe odevného ateliéru. Ten je vlastne pôvodným priestorom. Nechýbajú skice, krajčírsky meter, typické okuliare s hrubým rámom či biely plášť prevesený cez stoličku. Alebo práve rozšitý model slávneho safari saka, ktoré sa vďaka odvážnemu autorovi ocitlo aj na prehliadkach couture módy – dovtedy zameraných výlučne na večernú pompéznosť ženského odevu.
Stvoriteľ aj služobník
Nehodno vôbec uvažovať, že by Laurent svojím „poľudšťovaním“ módy uberal nežnému pohlaviu na ženskosti. Skôr naopak. Yves Saint Laurent miloval umenie, oceňoval krásu a zbožňoval ženy. Boli pre neho múzami, ale zároveň silnými partnerkami a zdrojom inšpirácie. Túžil ich obliekať, no nepretvárať ich na vlastný obraz, skôr naopak – posilňovať v nich silu a nezávislosť, ktorú v nich často spoločenské konvencie či vývoj chceli potlačiť. Aj preto pod jeho prstami vzniklo niekoľko prevratných prvkov módy, ktoré ju posunuli novým smerom. Krásne siluety, precízne strihy a opulentné detaily zdobenia? Áno, to každopádne. Laurent však módou búral mantinely a posúval podobu ženského odievania novým smerom. „Móda sa vyvíjala do päťdesiatych rokov, potom ju už rozvíjal on. Yves Saint Laurent písal históriu módy,“ píše britský Telegraph citujúc jedného z tvorcov expozície v parížskom múzeu.
Od smrti Laurenta v roku 2008 sa idea múzejného priestoru preniesla plnohodnotne do rúk už spomenutého Bergého. Bol to práve on, ktorý sa stal spolutvorcom sna samotného dizajnéra poskytnúť verejnosti možnosť uzrieť väčšinu jeho prác a tvorivej inšpirácie. Smutný je možno len fakt, že Bergé umrel pár týždňov pred slávnostným otvorením parížskeho priestoru, po ktorom bude nasledovať ešte jedno – múzeum v marockom Marakéši, ktorý obaja partneri milovali a často navštevovali.
Ako však pre New York Times uviedol záhradný architekt Madison Cox, ktorý sa s Bergém dal dokopy po Laurentovej smrti a ktorý sa s ním v roku 2017 aj oficiálne zosobášil: „Bol pri všetkom od prvého dňa. Možno nebol prítomný, keď rozprestreli koberec, alebo zavesili závesy, ale vedel presne, ako bude múzeum vyzerať. A vyzerá presne tak, ako to sám chcel.“ Ak milujete módu (a určite nielen v takom prípade), za návštevu určite stojí.
3 kulty, za ktoré svet módy vďačí Yves Saint Laurentovi
Foto: SITA/AP, Remy De La Mauviniere
- Le Smoking Suit (Dámsky nohavicový kostým)
Nohavice síce nosili ženy už začiatkom minulého storočia a vďaka Coco Chanelovej hrali veľkú úlohu v ženskej móde medzi dvoma svetovými vojnami. Päťdesiate a šesťdesiate roky 20. storočia však vrátili do ulíc, ale aj domácností predovšetkým sukne a šaty. Bol to práve Laurent, ktorý v roku 1967 predstavil na modelkách nohavicový kostým inšpirovaný pánskym smokingom. Využil maskulínne prvky a zároveň zvýraznil driek aj ramená, opticky predĺžil siluetu. Reakcie síce boli zmiešané, ale prínos tohto kroku nepopierateľný. Odvtedy si nohavicový kostým našiel pevné miesto v ženskej garderóbe denného, ale dokonca aj večerného charakteru.
- Safari sako
O rok neskôr ako slávny smokingový kostým sa v tvorbe alžírskeho rodáka objavil módny kúsok pôvodne inšpirovaný mužskou módou legiend ako Clark Gable či Charlton Heston. Išlo o inovovanie praktického kúsku predĺženej bundy s náprsnými a bedrovými vreckami, ktorá bola vysoko funkčným odevom. V ženskej podobe jej však Laurent pridal napríklad prepásanie v drieku, na niektorých modeloch aj šnurovanie v dekolte a mixom žensko-mužských prvkov vytvoril jeden z ikonických prvkov ženskej garderóby, ktorá dovtedy patrila len drsnejšej polovičke ľudstva.
- Priehľadné materiály
Kedysi celkom neprípustné, dnes na dennom poriadku. Práve Yves Saint Laurent sa však zaslúžil o to, aby sa priesvitné látky dostali do ženskej garderóby. Písal sa rok 1968 a modelka na móle pod priehľadnou blúzkou odhalila nahé poprsie. Niektoré médiá odmietli zverejniť fotografie a označili tento počin za absolútne škandalózny. Dnes sa hollywoodsky červený koberec, ale ani móda ulice bez priehľadných materiálov už naozaj nezaobídu.
Kedy a za koľko?
- múzeum je otvorené od utorka do nedele v čase od 11.00 do 18.00 hodiny, v piatok až do 21. hodiny. V pondelok a počas štátnych sviatkov je zatvorené.
- odhadovaná návšteva múzea a prehliadka celej expozície trvá 90 minút. Aj preto by ste mali prísť najneskôr o piatej popoludní.
- cena individuálneho lístka je 7 eur, ak si objednáte cez internet, platíte príplatok 1 euro.