Kabelka z ľudskej kože nie je umenie, je to zločin!

Malo by sa umenie vôbec niekedy robiť z ľudskej kože? Zvyčajne to bývali sérioví vrahovia, ako napríklad Ed Gein - skutočný predobraz Normana Batesa z filmu Alfreda Hitchcocka - ktorí si vyrábali trofeje z ľudskej kože.

24.07.2016 17:06
Damien Hirst Foto: ,
Britský umelec Damien Hirst pózuje pred svojím dielom z roku 1991 - tigrím žralokom namočeným vo formaldehyde.

Dnes existujú legálnejšie spôsoby, ako získať ľudskú kožu na umelecké účely. Namiesto vraždenia a sťahovania ľudí z kože môžete vypestovať ľudskú epidermis v laboratóriu. Ale bude výsledné umenie menej úchylné? Túto otázku si v britskom denníku The Guardian položil umelecký kritik Jonathan Jones.

Na tohtoročnej absolventskej výstave londýnskej univerzity Central Saint Martins predvádza Tina Gorjancová návrhy na kabelky a ďalšie doplnky z kože ospevovaného módneho návrhára Alexandra McQueena, ktorý zomrel v roku 2010. Gorjancová si zažiadala o patentovanie metódy, ako vypestovať kultúru buniek z jeho DNA, extrahovať bunky kože a použiť vzniknutú McQueenovu kožu na výrobu luxusného tovaru.

A toto pritom nie je prvý pokus o vypestovanie kože nejakej celebrity v mene umenia. Taliansky umelec Diemut Strebe už nechal vyrásť žijúci „klon“ ucha flámskeho maliara Vincenta Van Gogha s pomocou DNA získanej od člena jeho rodiny.

Vedci, ktorí sa vyjadrili k nápadu Gorjancovej, hovoria, že teoreticky je to možné – hoci by bolo ťažké vyprodukovať dostatok McQueenovej kože na výrobu úplného radu doplnkov. Vstupujeme teda do éry klonovaného umenia a sôch celebrít, nehovoriac o šatách vyrobených z ľudskej kože? A ak áno, existuje tu nejaká etika?

Už v 90. rokoch sa zdalo, že umenie je pripravené vstúpiť do ríše mŕtvych. Keď Damien Hirst získal v roku 1995 Turnerovu cenu za svoje vitríny obsahujúce rozpolené telo matky kravy a jej teľaťa, kam sa chystal vykročiť ďalej? Chcel vystaviť ľudské telo? Ale Hirst túto hranicu nikdy neprekročil. Namiesto toho do nádrží s formaldehydom namočil ďalšie zvieratá ešte bláznivějším spôsobom. A bol to až Gunther von Hagens, vynálezca „plastinácie“, kto prinútil ľudí stáť v dlhých radoch, aby sa mohli pozrieť na mŕtvych ľudí pózujícich ako sochy so všetkými odhalenými anatomickými detailmi.

Myšlienka tvorby umenia z ľudských tiel mi prekáža – svojou sebastrednou degradáciou rešpektu voči inej ľudskej bytosti, píše umelecký kritik Jones. Iste, existuje dlhá história anatomických vied, ktoré balansovali na hrane etiky. Staré vedecké zbierky sú plné takých gotických delikates, ako preparovaných ciev a tiel stiahnutých z kože. Niektoré katolícke kostoly uchovávajú naložené telesné časti svätých. Ale umenie už od čias renesancie spočívalo v oslave človeka a ľudskosti. Alebo ako raz poznamenal fyzik Richard Feynman: „Umelci renesancie hovorili, že prvá vec, o ktorú by sa mal človek zaujímať, je zase človek.“

Leonardo da Vinci vykonal niektoré z najvýznamnejších vedeckých pitiev vôbec, ale nikdy by ho ani nenapadlo, aby tieto tela vystavoval. Namiesto toho si svoje objavy kreslil s detailnou presnosťou, z ktorej je poznať vedecká informácia aj umelecké vášeň. Tiež Rembrandt maľoval vnútro ľudského tela odkrytý v rámci štúdia anatómie. Pre umelca je fascinácia ľudským telom prirodzená, pretože práve tu žijeme – vovnútri tohto agregátu z mäsa a kostí. Ale ako Leonardo, tak Rembrandt nám poskytli pohľad na našu telesnú existenciu povýšené na umenie. Ich umenie ide až na dreň, mäso a kosť, ale nezneužíva ich.

A to je tiež dôvod, prečo Hirst nikdy nenaložil do formaldehydu svoju babičku. Mŕtvy žralok v nádrži je obraz, ale ľudské telo v cisterne je zločin. Alebo by to aspoň zločin mal byť, a to aj v prípade, že pôjde o telo vypestované v laboratóriu.

Podozrievam Tinu Gorjancovú že to vie, píše ďalej Jones. Návrh Gorjancovej vypestovať McQueenovu kožu a zmeniť ju na materiál na kabelky znie ako – ako vtip. Ako žart na adresu módy a jej makabróznych smerov. Ale zároveň si skutočne požiadala o patent. Žijeme na hrane science fiction. Kto vie, možno, že za desať rokov bude umenie z ľudskej kože na každom kroku. Predstavte si napríklad miesto Tiziánovho obrazu Apollo a Marsyas veľké abstraktné dielo z ľudskej kože. Starý Hirst bude mrmlať a hovoriť, že to nie je správne. A každý oligarcha v Rusku bude túžiť mať jeho kožu na stene.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #umenie #Kabelka #kontroverzia #ľudská koža

+ Naučte sa brať život s nadhľadom, nie je všetko také zlé ako sa zdá.
Nemíňajte viac peňazí ako ste schopný...

+ Pri zdravotných problémoch bude nutné poradiť sa s odborníkom.
Zdokonaľte sa vo vašich slabostiach, môžu sa stať...