Lenže, rovnako, ako sa popularita obrazov na tele stupňuje, môže začať aj klesať. Nedávno agentúra AFP informovala o zaujímavom fenoméne – v USA, ktoré patrí medzi krajiny, kde sa ľudia nechábajú najviac tetovať, začal rásť počet tých, ktorí to oľutovali. Výsledkom, samozrejme, je, že si tetovanie chcú nechať odstrániť.
Roky idú, myslenie sa mení
Dôvodov túžby odstrániť tetovanie, ktoré zdobilo telo, môže byť viacero. Jedným zo základných je zmena životného pohľadu a nazerania na svoju ozdobu. Často je to infantilný motív, alebo obrazec či motto, ktoré sa nám znechutí a začne nás po rokoch iritovať. Niekto sa rozhodne podobný motív vylepšiť či pretetovať na iný, ale veľká časť ľudí začne zvažovať odstránenie.
Ďalšou z motivácií môže byť zamestnanie alebo deti. Lukratívna pozícia akosi nejde dokopy s potetovaným telom. A hoci môžete svoje dekorácie skryť pod kostým či oblek, s nástupom do vysokej pozície množstvo ľudí začne aj „inak“ uvažovať. Tetovanie im začne pripadať zahanbujúce. Treťou skupinou sú potom najmä budúci rodičia, ktorí chcú ísť príkladom. A boja sa, že ak by si tetovania nechali, ich ratolesti sa nimi inšpirujú.
Čistá koža stojí viac
Prieskum agentúry Harris, z ktorého citovala spomenutá agentúra AFP, uvádza, že až štvrtina ľudí ľutuje neskôr svoje rozhodnutie nechať sa potetovať. Niektorí skončia len pri ľútosti a napokon sa s touto voľbou z minulosti zmieria, ďalší mieria k špecialistovi, ktorý tetovanie odstraňuje – väčšinou laserom. Paradoxom je, že táto metóda je často náročnejšia, je zdĺhavejšia a tiež výrazne drahšia než samotné tetovanie.
Laserom možno obrazce na tele odstrániť až po niekoľkých sedeniach – ide totiž o vypálenie kože, ktorá sa musí zahojiť, aby sa potom následne mohla „páliť a mazať“ znovu. Dĺžku a sumu za zákrok navyšuje veľkosť farebnej dekorácie. Nevýhodou tiež býva, že koža na danom mieste sa nevráti do kondície klasickej pružnej a hladkej pokožky.
Dočasne alebo navždy?
Petra si nechala urobiť tetovanie ešte ako tínedžerka. Malo byť na desať rokov – dočasné. Móda takýchto kresieb, ktoré postupne vyblednú a na koži po nich nezostane ani stopy, bola v tom čase vysoká. Ubehlo však rokov bezmála dvadsať a Petra stále tetovanie má. „Skrátka to nezabralo. Obrysy sú stále jasné, oproti pôvodnej intenzívnej farbe trošku vybledlo. Ale to je celé,“ hovorí s úsmevom. Má šťastie, že jej to až tak neprekáža. Zmierila sa s tým, že ho nechá na svojom ramene a bude to pamiatka na študentské časy. Nepozná ďalšie prípady, ktoré by zažili niečo podobné. „Dali sme sa tetovať spoločne s najlepšou kamarátkou a spolužiačkou zo strednej. Jej kresba zmizla, mne zostala,“ vysvetľuje. Ak by sa dnes mala rozhodovať, určite sa už tetovať nedá. Ale prizvukuje, že odsudzovať nikoho nechce. „Sama som bola trošku pojašená a bolo by smiešne, ak by som teraz mladú generáciu kritizovala. Aj by som im rada odkázala, nech si to dobre premyslia. Ale viem, že to sa v mladom veku nerobí. Až tak nad vecami nepremýšľate,“ konštatuje Petra.