„Nikto nemá chuť pozerať sa na pódiách na zaoblené ženy,“ vyhlasoval Karl Lagerfeld v roku 2013. Od Coco Chanelovej po Kate Mossovú stojí štíhla silueta v centre estetiky módneho priemyslu. Ide o neúmernú prezentáciu štíhlosti, ktorá utvára estetické kódexy v priebehu času a dáva mušiu váhu a vystupujúce kosti za ideál mnohých mladým dievčatám, píše francúzsky týždenník L'Express.
„Nie je to choroba, ale znamenie času: mladé dievčatá chcú byť štíhle. Nie sú to však módne móla, ktoré vedú k mentálnej anorexii. Táto choroba nepochádza z módy, ale z vnútorných a rodinných príčin,“ hovorí psychiater Xavier Pommereau. Za 15 rokov existencie špeciálneho centra pre poruchy príjmu potravy, ktorého je riaditeľom, zaznamenal Pommereau rastúcu tendenciu k štíhlosti. Príčinou anorexie je podľa neho túžba napodobňovať vzory.
V roku 1920 bol módny chlapčenský vzhľad, s plochým ženským telom ako u dospievajúcich dievčat. „Na módnych návrhoch, v časopisoch alebo náčrtoch módnych salónov bolo telo zobrazované veľmi štíhlo v súlade s novou predstavou o ženskosti,“ vysvetľuje historička módy Florence Müller.
Šesťdesiate roky minulého storočia priniesli druhú vlnu vlády štíhlosti. „Slávna britská modelka Twiggy mala telo adolescentky, bez pŕs, bez stehien, bez bokov. Bola to bytosť, ktorá nerástla a teda ani nestarla,“ poznamenáva Florence Müller. Jean Shrimpton, Penelope Tree či Veruschka – modelky 60-tych rokov mali tvár bábiky a telo nedospelých dievčat a určovali štíhlosť, ale aj mladosť ako normu krásy pre nadchádzajúce desaťročia.
Neskôr skupina modeliek výzvam k chudosti odolávala. Naomi Campbell, Linda Evangelista, Cindy Crawford a Claudia Schiffer, supermodelky 80-tych a 90-tych rokov, mali poprsie i boky. Supermodelky 90-tych rokov boli výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.
Ich éra skončila s príchodom malej blondínky z londýnskeho predmestia Kate Mossovej. Tá stelesňovala chorobnú chudosť a vrabčiu váhu a urobila z nich nevyhnutnú podmienku práce manekýnky. Prichádzali potom stále chudšie a chudšie modelky, a tiež stále mladšie.
Štíhlosť aj dnes zostáva zložkou povolania modelky. Veľmi štíhla postava slúži dobre práci módnych značiek. Nejtúžobnejším prianím návrhára je preniesť návrh do reality, hľadá ľahkosť svojej skice na tele modeliek. Mimo kameru všetci návrhári zdôrazňujú: odev padne lepšie na telo bez foriem. Ale prečo? „Na prehliadkach štíhlosť predlžuje telo a toto predĺženie idealizuje siluetu. Štíhla postava umožňuje priblížiť sa akémusi ideálu,“ hovorí historička Florence Müller.
Snom módneho tvorcu je vidieť svoje návrhy, ako ožijú, ale spotrebiteľ sa často s nimi nemôže stotožniť. „Mnoho ľudí by rado nosilo odevy z prehliadok, ale nemôžu, pretože im nesadnú,“ uvádza predavač v luxusnom obchode Jérémy. Podľa neho by mal módny dom prehodnotiť svoje mierky krásy. Využívanie kyprejších modeliek v luxusnej móde je však doteraz okrajové.
Jedinou krajinou Európy, ktorá oficiálne stanovila fyzické limity v móde, je Španielsko: v roku 2006 stanovilo maximálny index telesnej hmotnosti (BMI), ktorý je potrebné na prehliadkach rešpektovať. Vo Francúzsku bol tento rok v marci odhlasovaný návrh zákona zaväzujúceho módne domy a agentúry k tomu, aby zamestnávali modelky len s BMI vyšším ako 18, ale návrh sa stretáva s rozporuplnými reakciami.
„BMI je len jedným meradlom, nepodáva celú predstavu o zdraví,“ hovorí módna agentka Heléne Descars, ktorá požaduje skôr pravidelné lekárske prehliadky. Takéto opatrenie by mohlo odhaľovať excesy a zabrániť retušovaniu praktikovanému početnými časopismi.
„Vďaka retušovaniu čitateľ nikdy nevidí odvrátenú stránku vychudnutosti,“ uvádza umelecký riaditeľ americkej Vogue Robin Derrick. „Nie je divu, že ženy chcú byť veľmi štíhle, keď nikdy nevidí, ako môže byť extrémna štíhlosť škaredá,“ dodáva.