Foto: Fendi
Hoci oficiálne označenie pre unikátne módne kolekcie, ktoré vznikajú desiatky dní či týždňov v špecializovaných ateliéroch, znie haute couture (vysoké krajčírstvo), vo Fendi bola na výslní kolekcia Haute Fourrure, čiže vysoké kožušníctvo. Ponúkla bezmála štyridsiatku modelov. Zaplesala nad nimi duša nejednej dámy milujúcej luxusné kožuchy. Uznanlivé pohľady módnych kritikov a odborníkov, ktorí majú dobrú a „dlhú“ pamäť a stále túžia po ohúrení, tiež veľa napovedali.
Posúvanie hraníc a vývoj remeselného majstrovstva je neodmysliteľnou súčasťou módy haute couture. Pod vedením Karla Lagerfelda sa to darí aj v talianskej kožušníckej firme, ktorá tento rok slávi hneď niekoľko výročí. Od jej založenia, na počiatku ktorého stáli manželia Adele a Edoardo Fendiovci, uplynulo deväťdesiat rokov. Dá sa však len hádať, či by dnes z rodinnej firmy zameranej na spracovanie kože a kožušín bola celosvetovo známa značka s obrovským ročným obratom, ak by sa jej súčasťou nestal práve dizajnér Karl Lagerfeld. Vo Fendi pôsobí už rovné polstoročie.
Nepozerá sa do archívov
Nemecký rodák je povestný tým, že nenávidí spomínanie na minulosť. Položte mu otázku o minulosti a je celkom možné, že zruší celý rozhovor, povráva sa v módnej brandži. V rozhovore pre The Financial Times, ktorý zverejnili pár dní pred veľkou premiérou Fendi v Paríži, tiež uviedol, že nostalgiu neznáša. „Vždy ma baví ďalší krok. Pozerám sa smerom dopredu a zaujímam sa o to, čo sa bude diať, nie, čo sa stalo. Nikdy sa nepozerám do archívov, nenávidím ich,“ vyhlásil rezolútne.
Žiadne spomínanie sa nekonalo ani pri veľkolepej a celkom výnimočnej prehliadke kolekcie superluxusných kožuchov. Ak teda neberieme do úvahy fakt, že za miesto veľkej premiéry si Lagerfeld vybral parížske divadlo Champs Elysee, v ktorom sa v roku 1913 konala jedna z najškandalóznejších premiér divadelnej histórie – premiéra Stravinského Svätenia jari.
Prvé tóny hudby ju pripomenuli a naznačili tak, že si tvorca dobre uvedomuje, akú kontroverziu stále dokáže vyvolať kožušina ako materiál a tiež, ako škandalózne môže na niekoho pôsobiť závratnosť cien, ktoré sa v haute couture objavujú. Len na okraj, najlacnejší kožuch z prehliadky Fendi stál údajne 150-tisíc eur. Cena toho najdrahšieho dosiahla milión, šuškalo sa v zákulisí. Ale o tom neskôr.
Ďaleko od Anny Kareninovej
Pri slove kožuch si možno ešte stále mnohí predstavia masívny kus odevu, ktorý sa nosí kdesi v mrazivom Rusku. Dnešné klientky kožušinového priemyslu nie sú žiadne Anny Kareninové. A kožuchy, ktoré sú v ponuke, majú na míle (a desaťročia technologickej inovácie spracovania) ďaleko od svojich niekdajších predobrazov.
Talianska značka Fendi sa pod vedením Karla Lagerfelda stala lídrom inovácií a remeselného majstrovstva kožušníckeho priemyslu. Už v roku 1965, keď do nej dizajnér nastúpil, odštartoval proces skúmania a technologickej inovácie spracovania kožušinového materiálu. Základným cieľom sa stala ľahkosť a od nej už bol len krôčik k tomu, aby sa s kožušinou dalo pracovať, akoby ste mali pod rukami poddajnú látku. Rezanie a zošívanie, prekladanie či vykladanie, plisovanie aj farbenie, perforovanie.
Foto: FENDI
Už sedemdesiate roky znamenali veľký posun a každým novým rokom pridával Lagerfeld pomocou možností remeselného odvetvia nové bonbóniky. Pre operu Carmen v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia spojil kožušiny s denimom, o pár rokov neskôr na hodvábe ponúkol kaskádové spojenie viacerých druhov kožušín alebo vykladal kabáty kruhovými a štvorcovými vzormi kožušiny našívanej ručne desiatky hodín, aby všetko sedelo. Iba pred dvoma rokmi to zase bola kožušina našívaná na jemnú organzu, ktorá tento materiál vrátila naplno aj do letných kolekcií.
Parížska prehliadka haute couture mnohé remeselné prvky ešte vycibrila a dotiahla do absolútnej dokonalosti, ohurujúco vyzerala kombinácia vtáčích pier lemujúcich jemnú kožušinu či perzián vyšívaný ručne detailmi pripomínajúcimi lupienky kvetín, ale aj úlomky mušlí. Priestor dostali tentoraz tie najvzácnejšie kožušiny. Činčily, norky, kožušina zo soboľov.
Okrem obligátnych tvárí módneho žurnalistického sveta, medzi ktorými nemohla chýbať šéfredaktorka amerického Vogue Anna Wintour, si ich prišli pozrieť aj tí najváženejší klienti. Divadlom Champs Elysee v ten večer korzovali dámy v modeloch haute couture, ktorých cena dosahuje výšku desaťročného priemerného slovenského platu. Keď po oficiálnej promenáde modeliek vystavili jednotlivé kúsky na figurínach obklopených osobnými strážcami, mohlo sa začať vyberať.
Lagerfeld má niekoľko „ja“
„Táto prehliadka je príležitosťou, ako predstaviť svetu kráľa medzi kožušinami,“ uviedol neskromne Karl Lagerfeld v oficiálnom texte pre médiá. Pre The Financial Times však serióznejšie skonštatoval, že nápad vyšiel zo samotného vedenia značky. "Mal som pocit, že by to mohlo byť zaujímavé, pretože trh s couture módou a dopyt po nej existuje a nemuselo by byť na škodu ukázať vrchol remeselného majstrovstva v odbore,“ vysvetlil multitalentovaný muž.
Foto: SITA/AP, Martin Meissner
Počas prehliadok haute couture Lagerfeld predstavil v Paríži aj kolekciu pre módny dom Chanel, s ktorým spolupracuje už viac ako tri desaťročia. Ako sám hovorí, prácu medzi nimi dokáže oddeľovať. „Fendi je moje talianske ja, Chanel zase francúzske. Nikdy som neurobil pre Fendi niečo, čo by vyzeralo ako Chanel, pretože obe značky majú svoju vlastnú identitu,“ vyjadril sa 81-ročný Lagerfeld.
Spoločným menovateľom je však luxus, ktorý dokážu ponúknuť a ktorý je synonymom všetkého, na čo Karl Lagerfeld položí ruku. Prehliadka vysokého kožušníctva pod jeho vedením však môže byť aj dôvodom, aby sa ďalšie známe ateliéry haute couture (ktoré si na seba dokážu zarobiť) začali obávať o svoj „kúsok koláča“. A zdalo sa, že niektoré už začali. Prekvapujúca frekvencia kožušín prítomná u Diora či Jeana Paula Gaultiera bola s veľkou pravdepodobnosťou odpoveďou na príchod nového hráča – hoci Fendi zatiaľ oficiálne uvádza, že išlo o jubilejnú a jedinú šou. Odborné médiá však prezieravo písali o prvej.
A prečo to všetko? Pre milióny…
Ekonomický vývoj vo svete zaznamenal nárast skupiny superbohatých ľudí. A tí, ktorí boli „len“ bohatí, bohatnú stále viac. Ako uvádza Credit Suisse, v porovnaní s rokom 2000, keď bolo na svete zhruba 41-tisíc jednotlivcov s majetkom vyšším ako 50 miliónov dolárov, dnes je ich počet trojnásobný. A rovnako sa strojnásobil aj počet tých, ktorí vlastnili odhadovaný majetok vyšší ako 500 miliónov.
Foto: FENDI
Podľa firmy Wealth X, na ktorú sa odvoláva portál Business of Fashion, existovalo v roku 2014 vo svete vyše 211-tisíc domácností, ktorých majetok je vyšší ako tridsať miliónov dolárov. V roku 2014 spoločne minuli odhadom 234 miliárd na trhu s luxusnými produktmi, čo tvorí až 19 percent celkového objemu. Klientela superboháčov, z ktorých čoraz viac pochádza z nového ekonomického raja – Číny – teda dokáže aj pri najluxusnejších značkách hýbať percentami nárastu či poklesu tržieb.
Móda haute couture tvorí špecifickú platformu len v niekoľkých vybraných módnych domoch, ale momentálne sa už väčšina luxusných módnych značiek snaží rozširovať svoje klasické portfólio ponúkaných produktov na výnimočné a extrémne luxusné línie. „Ľudia chcú vlastniť niečo, za čo stojí utrácať. Dnes sa už obyčajné kúsky nepredávajú, musia byť aspoň z výnimočných materiálov. Musia byť súčasťou nového sveta,“ povedal Lagerfeld pre The Financial Times.
Ako kreatívna osobnosť, ktorá dokázala k životu a finančnej úspešnosti prebrať dve slávne módne značky (Fendi aj Chanel čelili v minulosti finančným problémom), určite vie, o čom hovorí…
Luxus vždy rozdeľoval. Kožušiny ešte viac
Neexistuje módne odvetvie, ktoré by čelilo toľkej kritike, ako práve kožušníctvo. Materiál, ktorý kedysi zahrieval boháčov aj sedliakov a ktorý bol nutnosťou v krutých podmienkach života spred stáročí, sa zmenil na symbol luxusu a prestíže. S nimi sa však objavila aj otázka: Je nutné pre našu túžbu po kráse a uspokojovaní chúťok, v ktorých už funkčnosť a nutnosť nemá žiadne miesto, dávať zabíjať zvieratá – niekedy chované na kožušinových farmách v neľudských podmienkach a zabíjané po tisícoch? Odpoveď nie je ľahká. Ani jednoznačná.
Na jednej strane existujú organizácie a odevné domy spolupracujúce len s certifikovanými farmami, na ktorých sú podmienky pravidelne kontrolované. Hovoria o tom, že dbajú na etický atribút chovu zvierat na kožušiny. Na druhej strane sa čoraz viac produkcie kožušín presúva do Ázie, kde je kontrola chabá a podmienky chovu skôr základom pre hrôzostrašné obrázky do prezentácií ochranárskych organizácií.
Ani prehliadka Fendi Haute Couture v Paríži sa nezaobišla bez protestov ochrancov zvierat. Na ulicu Avenue Montaigne, ktorá je promenádou tých najluxusnejších butikov a klenotníctiev, dorazili zástupcovia organizácie, ktorú založila známa herečka Brigitte Bardot, ale aj niekoľko individuálnych protestujúcich. Lenže ich snaha zostala bez väčšieho ohlasu.
Foto: SITA/AP, Kamil Zihnioglu
Prehliadka kreácií Fendi z činčíl, noriek, mývalov i soboľov je zjavne prirodzenou odpoveďou na požiadavky trhu. Čoraz nenásytnejšieho.
Ako uviedla v oficiálnom vyhlásení Federácia medzinárodného obchodu s kožušinami (IFTF), predaj kožušín sa stále šplhá nahor. A to závratnou rýchlosťou. Kým v roku 2011 bol svetový predaj kožušín v hodnote 15,6 miliardy dolárov, o dva roky neskôr sa už vo svete predali kožušiny v hodnote za 35,8 miliardy. Podľa serveru Business of Fashion sa hlavným ťahúňom v tomto predaji stala Čína, ktorá nečelí ekonomickej destabilite a tiež v nej nefungujú silné skupiny ochrancov zvierat. Ďalším silným regiónom odbytu je Blízky východ a bohaté arabské krajiny. Napríklad v Dubaji sa momentálne nachádza zhruba 400 obchodov, ktoré predávajú kožušiny, a to napriek tomu, že ide o krajinu, ktorá spadá do teplého podnebia.
„Ľudia v kožušinovom priemysle si uvedomili, že kým sa nenaučia, ako produkt odľahčiť, spraviť ho flexibilnejším, skončia v situácii, keď budú predávať kožušinové kabáty raz za desať rokov niekomu, kto potrebuje zostať v teple,“ uviedol pre spomenutý portál Mark Oaten, šéf ITFT. Aj preto sa podľa neho technológie posunuli nesmierne dopredu a dnes sa kožušina stala súčasťou celoročnej módnej ponuky – či už v podobe ozdobných lemov, golierov, ale aj ľahučkých kabátikov. No s nimi rovnako stúpli aj požiadavky na jej množstvo.
Až 70 percent prezentovaných kolekcií na týždni módy v New Yorku obsahovalo tento rok kožušiny, v Londýne to bolo len o desať percent menej. Kožušinové organizácie majú aj rozličné sponzorské programy pre študentov dizajnu, ktorým poskytujú bezplatné možnosti na použitie materiálu aj prácu s ním. Vývoj nemusíte hádať – etablovaní dizajnéri neskôr pracujú s kožušinami častejšie aj pri tvorbe vlastných kolekcií.
Kožušnícky priemysel popri miliardových obratoch znamená aj vyše milión pracovných miest po celom svete a niekoľko desiatok tisíc firiem, ktoré z neho žijú a prispievajú do štátnej kasy jednotlivých krajín. Sú však aj značky či obchodné domy, ktoré sa kožušín zriekli úplne – do segmentu luxusných patrí napríklad Ralph Lauren a Calvin Klein alebo známy módny dom Selfridges. Všetkým sa darí aj s umelými náhradkami, ktoré vývoj materiálov za posledné roky dokázal posunúť na novú úroveň.
Tak si vyberte.