Po druhej svetovej vojne, v ktorej nebolo miesto pre pôvab, rafinovanosť či nežnosť, vyrukoval Christian Dior s novým estetickým videním. Jeho New Look zachvátil celý svet. Dior svoj krok nechápal ako revolučný, chcel len vrátiť ženám krásu.
„Vôbec som neuvažoval nad nejakou revolúciou módy. Pravdupovediac, som skôr reakcionár. Čím nechcem povedať, že som spiatočník. Vyšiel som z vojnových čias, keď ženy nosili uniformy s hranatými ramenami a vyzerali ako boxeri. Ja som ženu vykreslil ako kvetinu. S oblými ramenami, plným ženským dekoltom a tenučkým driekom nad enormne rozkvitnutými sukňami,“ zaznamenal si Dior do svojho denníka, ktorý neskôr knižne upravil Omar Berrada.
Práve z tohto denníka odznievajú slová prostredníctvom rozprávača aj v novom dokumente Dior a ja. Najzaujímavejšom módnom dokumente posledných rokov. Mapuje prípravu prvej kolekcie couture pod vedením nového kreatívneho riaditeľa – dizajnéra Rafa Simonsa v lete 2012. Dielo v réžii Frédérica Tchenga malo minulý štvrtok premiéru aj v slovenských kinách.
Zomrel kráľ, nech žije kráľ…
Ani zďaleka nie je prehnané povedať, že nástup nového kreatívneho riaditeľa do francúzskeho ateliéru Dior sa v poslednom desaťročí zaradil medzi najočakávanejšie a najsledovanejšie udalosti módneho sveta. Popri sile značky, ktorá patrí do desiatky najhodnotnejších na svete, mal na tom určite nezanedbateľný podiel aj škandalózny odchod Johna Galliana, obvineného z antisemitských útokov na verejnosti. Zaujímavé – a možno trochu cynické je, že dokument meno tohto výrazného a talentovaného muža ani jediný raz nezmieni. Akoby nikdy neexistoval. Režisér sa sústreďuje na jeho nástupcu.
Voľba Belgičana Simonsa sa pritom mnohým odborníkom zdala sprvu nie celkom šťastná. Je to síce muž s nezameniteľným talentom, no považujú ho za minimalistu a majstra pánskej konfekcie. Nikdy predtým nerobil couture, väčšina jeho predchádzajúcej tvorby ani zďaleka nekorešpondovala s tým, čo si človek predstaví pod „diorovským odkazom“. A predsa majitelia vybrali práve jeho. Bolo to správne rozhodnutie?
Bez pochybností
"Keď niekomu poviete, že idete pracovať k Diorovi, pochopí, koľko váhy a zodpovednosti tým padá na vaše plecia. Musíte rešpektovať DNA značky, ale zároveň nestratiť svoju kreatívnu slobodu,“ hovorí pred kamerou samotný Simons, ktorý pred nástupom pôsobil sedem rokov v značke Jil Sander. Rukopis Diora túži zmodernizovať, koniec koncov sa to od neho očakávalo. A Simons nesklamal. Ako odhaľuje šikovná kamera, ktorú si po pár minútach prestanú všímať protagonisti aj divák, inšpirácia v archívoch sa mieša s vplyvmi moderného umenia, dizajnér pripravuje koncepty, na ktorých postaví novú kolekciu. Zaváhania akoby neprijímal, do svojej vízie zasväcuje celý tím a celkom prirodzene žiada jeho oddanosť.
Foto: ASFK
Sú to však až momenty, keď plátno zachytí aj jeho neistotu, dojatie či slzy namiešané z nervozity a očakávania, ktoré ho poľudšťujú a zároveň akoby približujú k jeho predchodcovi. Aj samotný režisér Tcheng naznačuje, že sa Simons pre neho stal zvláštnou reinkarnáciou zakladateľa ateliéru. „Rovnako ako on si úzkostlivo stráži súkromie, rovnako ako on vychádza z umeleckého prostredia,“ tvrdí filmový autor, ktorý má na konte aj úspešné tituly Valentino: Posledný cisár či dokument o Diane Vreelandovej. Jeho tretí dokument Dior a ja však okrem predstavenia skutočne zaujímavého muža, kreatívneho autora a silnej tvorivej osobnosti, poodhaľuje aj čosi iné – zákulisie módneho sveta.
Zvonku vyzerá často nablýskane, luxusne, doslova rozprávkovo. Áno, keď šéfka couture oddelenia hovorí o tom, že musela hlavnú krajčírku poslať lietadlom do USA za klientkou, ktorá ročne minie na šaty 350-tisíc eur, znie to honosne. Aj kvetinová výzdoba niekoľkých stien miestností na očakávanú prehliadku je nákladnou investíciou. No prácu do neskorej noci a stres, ktorý prichádza pred dokončením technologicky aj konštrukčne nesmierne náročných modelov, nikto za členov tímu neodrobí. Pod ich rukami sa dennodenne upevňujú základne pyramídy, ktorá stojí už vyše šesťdesiat rokov. Akurát na jej vrchol pred pár rokmi vystúpil nový guru. Sledovať to je potešením, tak trošku komédiou, trilerom aj melodrámou. A v neposlednom rade aj oslavou módy v jej čistej kráse, ktorá sa neupína len k histórii, no dokáže reflektovať aj svet súčasný, moderný a nový.
Návrat ku kráse a k ženskosti
Simons iba nedávno v rozhovore pre portál Bussiness of Fashion priznal, že štúdiom archívnej diorovskej tvorby strávil dlhý čas. „Chcel som sa posunúť v rámci ženského dizajnu, a tak som sa venoval viacerým historickým značkám. Takmer som očakával, že sa zamilujem viac do Balenciagu či Givenchy, pre ich futuristický, klinický a architekturálny prínos. Ale nestalo sa. Napokon to bol práve Dior, ktorý ma priviedol späť do vlastnej minulosti, oveľa viac spätej s prírodou, prirodzeným prostredím, s čistotou vecí, ktoré sú spojené s krásou a ženskosťou,“ povedal v rozhovore.
Foto: SITA/AP, Jacques Brinon
V kontexte toho, čo diváci uvidia na plátne a čo od roku 2012 už pre značku vytvoril, sa odrazu všetko javí ako skladačka, ktorej dieliky dokonale zapadli na svoje miesto. Simons je logická voľba a zároveň jeden z mála tvorcov, ktorý dokázali vdýchnuť diorovským ateliérom nový svieži dych.
Kto by o tom pochyboval, môže sa presvedčiť nad ekonomickými výsledkami. S príchodom belgického talentu sa totiž tržby zvýšili a obrat stále rastie.
