Tento zákaz ministerka síce dementovala, ale rovnako to spôsobilo rozruch a zameralo to reflektory na výstrih, ktorý sa v priebehu storočí menil. Francúzske periodikum Le Figaro prinieslo materiál o tom, ako sa vyvíjali výstrihy v historickom kontexte. Tak sa im pozrite na zúbok aj vy.
Dekolt sa objavil v 15. storočí, v dobe renesancie. Kráse sa tak dávalo vyniknúť už nie v oblasti brucha, ale trochu vyššie. Ako jedna z prvých zaviedla hranatý dekolt bretónska vojvodkyňa Anna. Tento výstrih končil nad poprsím.
Na začiatku 16. storočia ešte ženy mali prsia zakryté. Až koncom 17. storočia sa objavil oválny alebo hranatý dekolt, zdobený šperkmi, u nižších vrstiev čipkovaným golierikom. Dvorná garderóba ženy viac odhaľovala, nosila sa však len pre výnimočné príležitosti. V 18. storočí sa vo výstrihu objavovali až hroty prsníkov.
Osvietenstvo potom nadviazalo na cudnosť a striedmosť v obliekaní, výstrih sa zúžil a zakryl. Za Napoleona panoval zložitý kódex odievania – cez deň musela byť žena zahalená, nesmel sa objaviť ani kúsok kože. Pokiaľ ale išlo o návštevu opery či plesu, platilo pravidlo, že čím majú šaty väčší výstrih, tým sú krajšie.
V 19. storočí nadobudol výstrih podoby lodičky a pri plesoch alebo iných slávnostných príležitostiach ženy odhaľovali ramená.
Históriou módy sa ťahá otázka, či dekolt odhaľovať alebo nie. V 19. storočí bolo pre ženu prednosťou, ak mala bujné poprsie, zatiaľ čo v 20. rokoch minulého storočia sa kánonom módy stala akási bezpohlavnosť. V tej dobe sa napokon začalo dbať na štíhlu postavu a plné tvary bolo treba zakrývať. Žena dvadsiatych rokov, ktorá sa usilovala o rovnosť s mužmi, o nezávislosť a slobodu, skrývala to, čo predstavovalo jej sexuálnu identitu. Šaty boli jednoduché. Návrat k ženskosti však znamenala tridsiate roky.
Nový trend Dioru z roku 1947 načrtol oblé poprsie a štíhlu líniu. V päťdesiatych rokoch sa pravidlá pre tvar dekoltu riadili dennou či nočnou hodinou. Objavoval sa polokorzet a zdôrazňoval sa osí pás. V šesťdesiatych rokoch sa s príchodom nových návrhárov pravidlá pre dekolt uvoľnili: objavovali sa dokonca priesvitné blúzky, Yves Saint Laurent ukázal nahé prsia na androgýnnych modelkách. Feministky odhodili podprsenky.
Osemdesiate roky privítali ženu pracujúcu, v kostýme a blúzke, ktorá si nekladie otázku vhodnosti svojho oblečenia. V deväťdesiatych rokoch sa vďaka kultu tela siluety formovali bielizňou, z ktorej najslávnejšie sú podprsenky značky Wonderbra, ktorých sa predali milióny. Tieto roky boli tiež triumfom sexi bielizne.
O dekoltu sa dnes znovu diskutuje. Či jeho zakrývanie znamená obmedzovanie ženskosti a slobody žien obliekať sa tak, ako chcú. Mal by sa dekolt vyhradiť len pre voľné dni? Je hlboký dekolt proti dobrým mravom? pýta sa francúzsky denník Le Figaro.
V našej dobe si dekolt našiel svoje miesto. Harmónia ženského tela a jeho tvarov sa znova stáva atribútom krásy. Záleží na každej žene, podľa toho, ako podlieha ostychu alebo nie, nakoľko svoj dekolt odhalí.