Záverečná ukážka z knihy Lekcie madam Chic od Jennifer L. Scottovej – kapitola 11.
Berte svoj život ako spoločenskú udalosť
Môj život v Južnej Kalifornii bol celkom iný ako ten v Paríži u rodiny Chic. Spočiatku ma ich zvyky udivovali – mala som pocit, akoby žili v nejakej dobovej dráme. Všetko na ich živote bolo formálne, od bytu cez šaty, spôsoby, jedlá až po hudbu. A hoci na začiatku som sa pri nich cítila ako z iného sveta, ich formálnosť mi napokon učarovala.
Naša spoločnosť je v poslednom čase až priveľmi neformálna. Formálnosť takmer vyhynula. A hoci život Parížanov sa väčšmi spája s tradíciami ako život v Kalifornii, na ktorý som bola zvyknutá, formálnosť rodiny Chic bola jednoducho výnimočná, bola súčasťou ich aristokratického dedičstva. Tradície mali skrátka v krvi.
Chaotický verzus formálny
Keď žijeme bez organizácie a protokolu, porušujeme pravidlá, ignorujeme tradície a chýba nám slušné správanie. Všetko sa nám prepáči. Jedlá sa nepodávajú v správnom čase. Televízor máme stále zapnutý, aj keď ho nepozeráme. Hostia sa musia obslúžiť sami („Veď viete, kde máme fľaše, nie? Tak sa ponúknite!“). V prehnane neformálnej domácnosti cítiť chaos, pričom nikdy neviete, čo vás čaká.
Keď žijeme formálne, znamená to, že si ctíme tradície. Žijeme usporiadaný život a dodržiavame protokol. Formálne prežívanie každodenných rituálov umocňuje ich význam. Čas podávania jedál je pravidelný, dodržiava sa primeraná etiketa a hostia sa cítia vítaní. Rodinné večere majú svoj zmysel, vytvárajú sa pri nich spomienky.
Každodenný život rodiny Chic bol veľmi usporiadaný. Vždy som vedela, čo mám očakávať, čo nebolo zlé. Keď som sa oboznámila s ich denným režimom, dokázala som harmonicky zapadnúť do ich domácnosti.
Napríklad jedlá sa každý deň podávali v tom istom čase. Bolo príjemné spoliehať sa na túto pravidelnosť. Pri jedle nikto nevyskakoval zo stoličky, nekontroloval si mobil ani nepozeral televízor. Vedeli sme, že v priebehu štyridsiatich piatich minút sa budeme nerušene venovať iba jedlu a rozhovoru.
Sviatočný interiér
Interiér bytu rodiny Chic v 16. obvode bol zariadený na spoločenský život. Na stenách vstupnej chodby viseli dosť pochmúrne portréty ľudí, zrejme rodinných predkov. Tieto portréty v pozlátených rámoch by sa hodili aj do Louvru a hneď ako ste vkročili dnu, dávali vám najavo, že toto nie je priemerná rodina.
Obývacia izba rodiny Chic bola zariadená na spoločenské stretnutia, nie na povaľovanie. Priestor s posedením tvorili čalúnené kreslá obrátené k sebe, aby sa mohol viesť rozhovor, a malý televízor bol ďaleko od stredu izby. Starodávny gramofón, na ktorom si prehrávali vážnu hudbu, sa staral o večernú zábavu.
Na stole v jedálni, keď sa prestrelo na večeru, býval obrus. Taniere mali z modrého porcelánu s čínskym vzorom a poháre boli krištáľové s rovným dnom. Na jedálenskom stole väčšinou stála váza s čerstvými kvetmi, ktoré umelecky naaranžovala madam Chic. Víno sa nalievalo do krištáľových pohárov a káva sa popíjala z jemných bielo-modrých šálok.
Byt bol krásne zariadený, ale nič nebolo nablýskané a nové. Všetko vzbudzovalo pocit pohodlia. To, že všetky tieto veci denne používali, vytváralo v byte akúsi obradnú atmosféru. Nebol tam neporiadok (k čomu sa vyjadrím v nasledujúcej kapitole) a úsporné zariadenie ešte posilňovalo ovzdušie obradnosti. Napriek tradičnému nábytku však domácnosť rodiny Chic nedýchala neprístupnou muzeálnou strohosťou.
Šatník
Rodina Chic sa vždy obliekala pekne. Ale nie tak, že na verejnosti sa vyobliekali a keď prišli domov, prezliekli si tepláky alebo pyžamu. Ich šatník bol vždy elegantný a napriek tomu sa vo svojom oblečení cítili pohodlne.
Väčšina ľudí potrebuje dva druhy oblečenia – jedno na verejnosti, druhé na doma. Šaty, ktoré nosíme vonku, sú zväčša ukážkové, a tie, čo nosíme doma, bývajú škaredé. Zvykli sme si prezliekať sa do vyťahaných teplákov, hneď ako prídeme domov z práce, aby sme sa uvoľnili. Ale je to naozaj nevyhnutné? Čo by sa stalo, keby sme vyzerali upravene aj doma?
Keď si aj doma oblečieme pekné šaty, prekvapujúco to ovplyvní náš postoj k mnohým veciam. Možno vás bude väčšmi lákať pochutiť si na slávnostnom jedle pri jedálenskom stole ako na všednom na pohovke. Alebo s nadšením otvoríte svoj domov priateľom a budete sa zabávať.
Jennifer Scottová - Lekcie madam Chic
Jennifer Scottová ako americká študentka na výmennom pobyte v Paríži bývala u rodiny, ktorá zásadne ovplyvnila jej životný štýl. Pani domu madam Chic si ju vzala pod svoje krídla a umožnila jej spoznať, ako Francúzi povyšujú bežné maličkosti života na umenie žiť. Každá kapitola Lekcií madam Chic vám prezradí zopár tipov, ktoré môžete zahrnúť do svojho každodenného života. V duchu typického francúzskeho prístupu uprednostňovania kvality nad kvantitou sa naučíte vychutnávať dobré jedlo, a pritom si neodopierať, rozumne a elegantne sa obliekať, a mať v šatníku len desať kúskov oblečenia, primerane sa upraviť, ale pôsobiť ako nenamaľovaná – jednoducho žiť ako Francúzka.
