Stroje sa zrodili u anglických továrnikov a vyrábajú čipky, ktoré sú v medzinárodnej móde najviac vyhľadávané. Dvanásť ton liatiny a takmer desať metrov do dĺžky je potrebných na to, aby sa zastúpila práce čipkárky.
Jemná čipkovina jasne presvitá v umelom svetle hangárov, kde sú stroje umiestnené. Tróni tam stovka strojov – niektoré z nich ale slúžia už len ako zdroj náhradných dielov.
Tieto krajkárske stroje sa už desiatky rokov nevyrábajú. Étienne Lescroart, ktorý manufaktúru pochádzajúcu z roku 1887 obnovil v štyridsiatych rokoch minulého storočia, kúpil mnoho strojov a zmodernizoval štruktúru. Caudry sa tak stalo jedným z posledných miest na svete, kde sa ešte dajú vidieť. Podnik prevzal jeho syn Bruno a dnes ho vedie vnuk Romain.
„Bruno a jeho syn boli čipkou posadnutí. Stroje Leavers, to je presná mechanika, ako Rolls-Royce. Muži sa na nich vybláznili,“ smeje sa riaditeľka marketingu Maud Lescroartová, ktorú citovala agentúra AFP. „Obdiv ku čipkám Sophie Halletovej, s ktorými sa stretávame okrem iných u Diora, Gucciho či Valentina, ale aj u jemnej bielizne, má možno svoj pôvod v onom neuveriteľnom kontraste medzi zložitosťou strojov a jemnosťou čipky,“ hovorí Lescroartová.
Jemnosť čipiek mohol vlani v júli obdivovať celý svet: Kate Middletonová mala na svojej svadbe s princom Williamom šaty lemované čipkou Sophie Halletovej.
Štyridsaťročný Samuel Davoine „šéfuje“ jednému zo strojov. Vo firme pracuje už 24 rokov, remeslu ho naučil jeho otec. Zručnosti sa v podniku často dedia z otca na syna. Teraz pracuje na objednávke 232 čipkovaných lemovaní. Výroba čipky zaberie čas: za asi pol hodiny vyjdú zo stroja tri lemy.
V kresliarni pracuje návrhár Franck Desfossez so snímacím papierom a ceruzkou. Jeho kolegovia však upierajú zrak na obrazovky počítačov, ktoré sú znamením modernizácie procesu.
Vedúca kancelárie Florence Tangheová vyberá z archívov staré modely kreslené ručne. Dnes sa nákresy skenujú a všetko ide cez počítač priamo do strojov. Ľudský faktor však vôbec nestojí mimo. Tiež ručná práca je v Dome Sophie Halletovej potrebná: čipky je nutné opravovať, začisťovať a na záver, keď vyjdú zo stroja, ešte kontrolovať.
„Kým ľudia budú pociťovať pri pohľade na čipky radosť, budú sa vyrábať. A za to vďačíme zručným znalcom tohto remesla,“ zdôrazňuje Lescroartová.
Riaditeľka marketingu nechce nič prezradiť o obrate tohto rodinného podniku. Ešte vraj nedozrela doba na to, aby sa mohla aj táto záhada stať známou.