Pochádzate z Považia, ale veľa rokov ste žili a pracovali v susednom Rakúsku. Majú tam podobne organizovanú lokálnu predajnú sieť, vlastne družstvo, ako je COOP Jednota?
Majú svoje vlastné lokálne siete obchodov a jedna z nich je plus-mínus organizovaná aj družstevnícky. Ja som v Rakúsku nerobila v tradičnom korporáte, ale v rodinnej firme, a tá bola do veľkej miery o vzťahoch členov rodinného klanu vstupujúcich do biznisu. Na Slovensku som hľadala firmu, kde sú dôležité medziľudské vzťahy a reálne hodnoty. A musím povedať, že tu to má v sebe viac „človečiny“ a aj potrebnú „šťavu“.
Rok 2025 je medzinárodný rok družstiev. COOP Jednota je družstvo. Skúste vysvetliť, čo to znamená.
Predchodca COOP Jednoty vznikol pred 156 rokmi. Spočiatku išlo o akúsi svojpomoc v rámci lokálnej komunity, keď si farmári chceli navzájom pomôcť a začali medzi sebou obchodovať. Jeden bol zameraný na zemiaky, iný zas pestoval mrkvu, ďalšiemu sa darilo v pestovaní strukovín. V roku 1845 založil Samuel Jurkovič prvé družstvo na Slovensku, tzv. Spolok gazdovský a v roku 1869 založil Samuel Ormis v Revúcej prvý Potravný spolok – predchodcu družstevného maloobchodu. Odvtedy táto kontinuita nebola prerušená. Postupne sa vyprofiloval tradičný moderný maloobchod – domáca sieť COOP Jednota. Keď sa povie, že COOP Jednota je družstvo, znamená to, že to nie je klasická súkromná firma patriaca jednému majiteľovi alebo akcionárom, ale družstevná organizácia. Vlastníkmi sú členovia družstva – väčšinou miestne spotrebné družstvá, ktoré COOP Jednotu tvoria. Hlavná myšlienka družstva je vzájomná spolupráca a podpora – teda nie maximalizácia zisku pre jednotlivca, ale stabilné zásobovanie a služby pre miestne komunity.
Chcete byť pre zákazníkov tzv. dobrý sused. Čo tým chcete vyjadriť?
„Dobrý sused“ je slogan a marketingová filozofia COOP Jednoty. Sme blízko k ľuďom – máme predajne aj v malých mestách a dedinách, kde iné reťazce často nie sú. Chceme pôsobiť ako susedský obchod, ktorý človek pozná a na ktorý sa môže spoľahnúť. Zdôrazňuje tradíciu, slovenský pôvod a komunitný charakter družstva. Máme takmer dvetisíc predajní a veľa z nich je práve v malých obciach, kde každý každého pozná. Pokladníčky alebo predavačky z našej siete obchodov ľudia bežne stretávajú na ulici, zdravia sa s nimi, zastavia sa pri nich, pozhovárajú sa. Mnohé z nich pracujú v danej predajni desiatky rokov a ľudia tam chodia, keď im niečo chýba, ako ku susedom. Keď sme sa zákazníkov pýtali, čo znamená pre nich COOP Jednota, jedna z odpovedí bola, že je to „externá špajza“. Nebojíte sa tam poslať dieťa samo kúpiť si jablko alebo sušienky, pretože „teta Anička“ v pokladni vzbudzuje pocit dôvery a bezpečia. Raz som v nemenovanej predajni dokonca zistila, že pani pokladníčka pozná PIN platobnej karty miestneho seniora z obce, pretože ten ho občas zabudne.
Používate termín „potravinové púšte“. Ako ho vysvetľujete a kde máme na Slovensku potravinové púšte?
Potravinová púšť je územie, kde obyvatelia nemajú v primeranej vzdialenosti dostupný obchod s potravinami. Typicky ide o menšie dediny alebo odľahlé regióny, kde sa už obchod neoplatí prevádzkovať – buď z dôvodu, že obyvateľov je primálo, alebo pre ich nízku kúpnu silu. Výsledkom je, že ľudia (často starší a bez auta) musia cestovať niekoľko kilometrov do najbližšieho mesta, aby si mohli kúpiť základné potraviny. Práve preto sa hovorí, že COOP Jednota do veľkej miery pomáha predchádzať vzniku potravinových púští. Ak by sa z týchto obcí stiahla, ľudia by často zostali bez potravín „za rohom“. COOP Jednota je u nás jediný veľký reťazec, ktorý dlhodobo udržiava predajne aj v malých obciach. Podľa prieskumov (napr. Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a Zväzu obchodu SR) potravinové púšte reálne vznikajú predovšetkým na juhu a východe Slovenska a v menších horských obciach. Ide aj o sociálny problém – zasahuje starších ľudí, chudobnejšie rodiny a obce s nedostatkom infraštruktúry.
Myslím, že aj to je dôvod, prečo ste začali postupne otvárať automatizované predajne 24/7? Šetrí to náklady na personál a nakúpiť si môže prísť aj zákazník, ktorý príde domov z pracovnej šichty hoci večer o deviatej.
Presne tak. Predajňa pracuje v tzv. hybridnom režime, keď je časť dňa otvorená s personálom a vo zvyšnom čase je v automatizovanej prevádzke. Personál po skončení otváracej doby prepne predajňu do automatizovaného režimu a odchádza domov, zákazníci si v predajni môžu nakúpiť aj neskôr. Dospelý človek vojde dovnútra pomocou aplikácie v mobile, nakúpi a zaplatí za tovar v samoobslužnej pokladnici. V prípade potreby môže zavolať podporu. Predajňu sledujú kamery a umelá inteligencia vyhodnocuje, či sa v nej nedeje niečo podozrivé. Prvá samoobslužná predajňa 24/7 bola otvorená v obci Šalgočka, v okrese Galanta, kde po dlhý čas miestnym chýbala predajňa potravín. Iniciátorkou bola starostka, ktorá zatelefonovala do COOP Jednoty s prosbou, že je nevyhnutné niečo vymyslieť. Dnes je takýchto samoobslužných predajní na Slovensku dvadsať. Pripúšťam, že pre seniorov môže byť náročnejšie zvládnuť automatizovaný režim a platbu v samoobslužnej pokladni, ale dôchodcovia si môžu prísť nakúpiť aj počas otváracích hodín, keď je tam predavačka. Najstarší zákazník, ktorý využíva samoobslužné nakupovanie v takomto type predajne, má však viac ako 80 rokov.
Prezraďte, čo vy sama najradšej v Jednote nakupujete?
Rožok, vlastne, rožky. Rožok je pekárenský výrobok typický pre Slovensko. Vo svete si ho teda nekúpite „na každom rohu“. V každom slovenskom regióne je trochu iný – liptovský, spišský, oravský. Môže byť sladký, viaczrnný alebo len proste posypaný soľou. Máme predajne, kde máme rožky aj od piatich lokálnych dodávateľov. Päť druhov rožkov, každý z inej pekárne, to v inom reťazci nenájdete. Raz sme v jednej takejto predajni jedného dodávateľa vyradili a obec sa zomkla, že oni chcú rožky od neho. Tak sme ho vrátili, aby boli zákazníci spokojní. V niektorých predajniach, ktoré obieham, skúmam a zisťujem, že mňam, odkiaľ berú tie chutné chrumkavé rožky. Mám však rada aj naše jogurty či krájané šunky. V Považskej Bystrici mám napríklad predajňu, kde si radšej vystojím rad pred mäsovým pultom namiesto toho, aby som si jednoducho zobrala zabalenú šunku z police. Taká milá je tam pani predavačka, ktorá už presne vie, koľko deka, akej šunky, ako ju zabaliť. To sú tie vzájomné medziľudské a neanonymné vzťahy, ktoré dnes tak veľmi chýbajú.
Vy však poskytujete pri pokladniciach aj extra finančné služby. V mnohých obciach napríklad nie je pobočka pošty ani bankomat. Cení sa to o to viac, že Slovenská pošta teraz ruší veľa prevádzok, mimochodom, jednu aj v našej mestskej časti, kde bola desiatky rokov.
Áno, je to tak. Poskytujeme aj extra finančné služby, vďaka ktorým si naši zákazníci môžu vybrať v obchode pri pokladnici hotovosť alebo zaplatiť šeky. Pokladnice v predajniach teda slúžia aj ako minibankomat a pošta. COOP Jednota rozvíja v spolupráci s viacerými bankovými inštitúciami najväčšiu sieť pre výbery hotovosti v regiónoch na Slovensku. Dôvodom je pretrvávajúci záujem o výber hotovosti z bankomatov a ich nízka dostupnosť pre obyvateľov vidieka. V takmer dvetisíc predajniach COOP Jednota je možné vybrať si pri nákupe až 100 eur v hotovosti v rámci služby COOP miniBANKOMAT. Tento výber hotovosti je súčasťou ďalších doplnkových služieb, ako je napríklad možnosť uhradiť v predajni pri pokladnici aj poštové poukážky a šeky, dobiť kredit na telefonovanie a mobilné dáta cez platobný terminál. A máme aj najväčšiu sieť zálohových automatov na Slovensku.
Ktorá predajňa sa vám najviac páči?
Sme Jednota, ale nemáme „rovnošatu“. Na začiatku som bola za akýsi „jednotný šat“, ale ako cestovaním po Slovensku postupne jednotlivé predajne spoznávam, tvrdím, že by sme im zobrali niečo ako dušu. Každý si v rámci svojho regiónu vnesie svoje prvky. V Liptovskom Mikuláši máme fantastickú predajňu, ktorá je „salašoidná“. V Nových Zámkoch máme super novú predajňu s čerstvými šalátmi, obloženými croissantmi, grilovanými kurčatami – mňam! Fakt, že mňam! Nová moderná predajňa sa nedávno otvárala vo Vranove nad Topľou, tú poznám zatiaľ iba z fotografií. Milujem maličké prevádzky, mám známu predavačku v Malej Čiernej pri Žiline. V maličkej predajni, ktorá má rozlohu možno dvojgarsónky a časť predaja sa uskutočňuje cez pult, je taká neuveriteľne milá predavačka! Ako keď prídete domov, taký dobrý pocit, pokoj nadobudnete. Pred niekoľkými mesiacmi sa otvorila nová predajňa typu Tempo v Prievidzi, drevostavba, kde sme miestnej komunite pomohli zrekonštruovať aj námestíčko pred ňou. A vznikla zóna, kde sú ľudia radi.
Keďže COOP Jednota nemá „matku“ niekde v zahraničí, predpokladám, že zisk zostáva na Slovensku?
Áno, máme slovenskú DNA. Sme lokálno-lokálni. Máme Nadáciu COOP Jednota, ktorá slúži na podporu lokálnych komunít. Nie sú to megalomanské projekty, ale príspevok na niečo, čo je srdcom danej komunity, napríklad, aby zas fungovala fontána. Ja to mám tak rada! Viete, keď som si hľadala novú prácu, chcela som niečo, čo má dušu a srdce. Hlbší zmysel. Aby som raz bola pred svojimi deťmi hrdá, že som niečo urobila pre našu krajinu. Niektorí moji známi boli prekvapení z toho, že som z Rakúska prišla „na družstvo“. A ono poskytuje nádherný potenciál na sebarealizáciu. Moje decká sú hotové z toho, koľko vášne do toho vnášam. Syn napríklad ide niekam na chatu a namotá celú partiu na to, aby sa išli spoločne pozrieť do tamojšej Jednoty. A potom mi volá: Mami – a nemali tie dobré jogurty. Povedz im to!
Myslíte si, že ešte stále my Slováci máme v sebe také to národovectvo? Mňa napríklad veľmi rozčuľuje, keď si v Starom Smokovci idem kúpiť Tatranské mlieko alebo Slovakia Chips a zistím, že ho dovážajú spoza hraníc.
Určite áno, majú to v sebe. Vidíte to často pri mäse – prečo by sme mali kupovať stejk z Argentíny alebo poľské mäso? Podľa nášho prieskumu záleží na slovenskom pôvode zákazníkom najmä pri mäse a mäsových výrobkoch, mliečnych výrobkoch a vajciach. Ale zoberme si napríklad hoci minerálku. Slovensko má vyše 1 200 minerálnych prameňov a máme toľko druhov fľaškovaných minerálok! Slovenských minerálok. Prečo kupovať minerálnu vodu odniekiaľ z Chorvátska, z Čiech alebo piť vodu z roztopeného rakúskeho ľadovca? Robili sme prieskum medzi spotrebiteľmi a jedna z otázok bola, čo si ľudia všímajú pri potravinách. Okrem ceny a dátumu spotreby na treťom mieste bola krajina pôvodu. Reálne u nás predávame viac ako 70 % slovenských potravín. To sú údaje z registračných pokladníc. A na otázku, čo symbolizujú slovenské potraviny, najväčší počet respondentov odpovedal, že kvalitu, následne tradíciu a potom čerstvosť.
Známy reklamný koncept COOP Jednoty v podobe komickej dvojice premúdreného baču a komického honelníka oslávil nedávno 15 rokov. Práve tradičná tematika salaša chytila v minulosti zákazníkov za srdce. Niektoré ich výroky dokonca zľudoveli, všakže?
Áno, napríklad tento: Nakúpili sme všetko, čo sme mali? Nie, len to, čo sme už nemali! Dali sme ho vytlačiť dokonca na tričká. Je to už kultová hláška a sme radi, že sa spája práve s nami.
Stretla som vás už viackrát a vždy pôsobíte srdečným dojmom. Čo vám pomáha zostať naladená na pozitívnu vlnu a vidieť v ľuďoch to dobré, aj keď sa občas objavia podrazy či negatívne situácie?
Ja si vedome udržiavam svoj mikrokozmos a vždy sa každého večného frfľoša a sťažovateľa spýtam: A čo ty vieš urobiť lepšie? Čo si dnes urobil pre tento svet, pre svoje okolie? Pozitívne nastavenie je dôležité. Som taká, že principiálne hľadám v ľuďoch vždy to dobré a vychádzam z toho, že každý má dobrý zámer. Áno, občas sa stane, že na to doplatím a niekto ma podrazí, ale sú to raritné situácie. Snažím sa z ľudí, zo situácií vyťažiť, vyextrahovať to užitočné, hodnotné, podnetné a optimistické. A odoberám časopis Positive news. Po slovensky: Pozitívne správy. A keďže chceme, aby sa pozitívne emócie a správy šírili medzi všetkých našich zamestnancov, spustili sme nedávno interný newsletter pod názvom COOPa dobrých správ.