Práca je len práca, najlepšia zábava je doma! Mladí ľudia menia svoje nastavenie, chcú viac leňošiť

"Odpočinok" bol u ľudí mladších ako 35 rokov vnímaný pozitívnejšie ako "námaha" alebo "práca" a "posteľ" lepšie ako "kariéra".

28.11.2022 11:00
žena, oddych, pohovka, obývačka, oddych, leňošenie Foto:
Leňošenie ako priorita?
debata

Slávny francúzsky spisovateľ 19. storočia Honoré de Balzac rád opisoval Paríž ako magnet pre spoločenských šplhúňov, ktorí sa neštítia ničoho, aby naplnili svoje ambície. Keby sa do nej Balzac vrátil dnes, možno by s prekvapením zistil, ako sa situácia zmenila. Ak sa mladí Francúzi usilujú o to niekam sa vyšplhať, je to do ich vlastnej postele. Vyplýva to zo štúdie o „epidémii záhaľky“, ktorá zachvátila celé Francúzsko a obzvlášť jej hlavné mesto, denník The Times.

Štúdia, ktorú zverejnil francúzsky think-tank Nadácie Jeana Jaurèsa, vykresľuje obraz národa, ktorý stratil chuť do života do tej miery, že sa ani neobťažuje chodiť do reštaurácií alebo do kina. Ľudia, najmä mladí, majú problém nájsť energiu na to, aby opustili domov, či už za prácou alebo za zábavou, uvádzajú autori štúdie, 49-ročný Jérôme Fourquet a 31-ročný Jérémie Peltier.

Peltier viní z apatie francúzsku smutnosť – tému, ktorá sa v národnej literatúre objavuje po stáročia – a ktorá sa podľa neho znovu vynorila po sérii kolektívnych psychologických šokov, vrátane teroristických útokov, protestov žltých viest, pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine.

Francúzsko sa nachádza vo „veľkej depresii“, povedal Peltier. „Sme svedkami hlbokej zmeny vo vzťahu ku všetkému, čo tvorí spoločnosť. Ľudia sa sťahujú do súkromnej sféry, uzatvárajú sa do svojich domovov,“ dodal.

Prieskum spoločnosti Ifop napríklad ukázal, že 45 percent respondentov „sa pravidelne neobťažuje tým, aby šli von“. Jedinou vekovou skupinou, ktorá sa tomuto trendu vymykala, boli ľudia starší ako 65 rokov, z ktorých 33 percent uviedlo, že má problém nabrať energiu na opustenie domova. Vo vekovej skupine 18 až 24 rokov to isté uviedlo 47 percent ľudí a medzi ľuďmi vo veku 25 až 34 rokov s tvrdením súhlasilo až 52 percent.

Respondentov sa tiež pýtali, či u nich určité slová vzbudzujú skôr pozitívne alebo negatívne pocity. „Odpočinok“ bol vnímaný pozitívnejšie ako „námaha“ alebo „práca“ a „posteľ“ lepšie ako „kariéra“. Ľudia mladší ako 35 rokov prejavili významnú náklonnosť k slovu „pohovka“, ktoré 70 percent z nich označilo za pozitívny pojem, zatiaľ, čo u ľudí starších ako 65 rokov to bolo len 42 percent.

Podľa Fourqueta a Peltiera sa epidémia záhaľky dotýka aj vo Francúzsku obľúbených voľnočasových aktivít. Návštevnosť kín bola tento rok v septembri o 34 percent nižšia ako v rovnakom mesiaci v roku 2019. Počet ľudí patriacich do športových klubov sa za ten čas znížil z 18 miliónov na 14,4 milióna.

V inom nedávnom prieskume sa respondentov pýtali, čo zahŕňa ich ideálny piatkový večer. Najobľúbenejšou odpoveďou bolo jedlo pred televíziou, túto možnosť udalo 37 percent ľudí. Len 15 percent respondentov chcelo v piatok večer vyraziť za zábavou von.

Paríž si o sebe vždy rád myslel, že sa líši od zvyšku Francúzska – ako nepretržite sa hemžiaci úľ kultúry, ekonomiky a romantiky. Mesto svetiel sa však teraz zdá byť obzvlášť nudné. Celkom 41 percent Parížanov uviedlo, že po pandémii trpí stratou motivácie, zatiaľ, čo to isté hovorí 29 percent obyvateľov provinčných miest a 22 percent ľudí z vidieka.

Dvadsaťštyriročná parížska účtovníčka Yaen Mebaley viní pandémiu z toho, že zostáva doma. „Zvykla som si objednávať veci cez internet a dokonca aj potraviny nakupujem on-line, zatiaľ čo predtým som chodila von, prechádzala sa a objavovala veci,“ povedala.

„Teraz pre mňa relaxačný večer znamená byť doma, pekne v teple pod perinou, so šálkou čaju a niečím na čítanie alebo pozerať sa na televízny program,“ dodala.

Francúzi dlho pozerali na anglosaskú pracovnú morálku s istým dešpektom, pretože sa domnievali, že im prekáža v životných radostiach. Ale aspoň vždy brali svoju prácu vážne. Prieskum v roku 1990 ukázal, že práca je „veľmi dôležitá“ pre 60 percent respondentov; keď sa prieskum opakoval vlani, bolo to 24 percent. Iný nedávny prieskum zistil, že takmer dve tretiny zamestnancov by si chceli odpracovať menej hodín, aj keby to znamenalo menší zárobok.

Tridsaťpäťročný bankár Jeremy Ganne zhrnul prevládajúcu náladu. „Práca je pre mňa len prácou. Naozaj ma príliš nezaujíma,“ povedal. Nikto z mojej skupiny priateľov nie je zanietený pre to, čo robí. Je veľa zamestnaní, ktoré sú nudné, aj keď sú potrebné, ale… Nie som si istý, či je to novinka," dodal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #práca #mladí ľudia #námaha
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy