Od ženy sa očakáva, že bude žena
Pohlavie, po anglicky označené ako sex, je biologická vlastnosť človeka vyplývajúca z jeho anatomickej stavby. Rod, ktorý má anglický názov gender, predstavuje sociálne alebo kultúrne pohlavie a vzťahuje sa na spoločenské predstavy o tom, čo sa zjednodušene povedané očakáva od muža a ženy. „Na rozdiel od pohlavia, ktoré je univerzálnou kategóriou a nemení sa podľa času, či miesta, rod predurčuje roly, správanie a normy vzťahujúce sa na ženy a mužov, ktoré sú v rôznych spoločnostiach, v rôznych obdobiach či rôznych sociálnych skupinách rozdielne,“ poukazuje na dané rozdiely združenie Občan, demokracia a zodpovednosť.
Prečo nemôže byť žena racionálna?
Na základe týchto situácií vznikajú takzvané rodové stereotypy a predsudky, ktoré obsahujú zovšeobecňujúce hodnotenie schopností a vlastností mužov a žien, pričom sa zabúda na jedinečnosť každého z nás. „Stereotypy mávajú zvyčajne negatívny náboj a na ich základe sa predpokladá, že všetci príslušníci a všetky príslušníčky istej skupiny sa správajú rovnako a sú rovnakí/rovnaké,“ uvádza spomínané združenie na informačno-vzdelávacom portáli diskriminacia.sk. V praxi to znamená, že spoločnosť vyžaduje od muža, aby bol napríklad tvrdý, racionálny. Ak by sa takto správala žena, okolie ju nemusí považovať za normálnu. Platí to aj v opačnom garde, pri mužoch sa neočakáva, že budú citliví, prípadne, že sa budú venovať typickým dámskym záľubám, akými sú vyšívanie či štrikovanie. Rodová rovnosť je teda spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo znamená že rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako.
Diskriminujú tí, ktorí majú moc
V prípade, ak sa neberie do úvahy jedinečnosť každého človeka a vytvára sa na neho neprimeraný tlak, aby sa zmestil do tej-ktorej „spoločenskej škatuľky“ dochádza postupne k vzniku diskriminácie. Podľa združenia Občan, demokracia a zodpovednosť diskriminovať na základe pohlavia, či rodu môže v podstate každý človek, ktorý má nad inými istú moc či právomoci rozhodovania o veciach dôležitých pre iných, napríklad aj svojimi utkvelými predstavami o mužskosti, alebo ženskosti.
Ťažšie uplatnenie na pracovnom trhu
Za diskrimináciu sa v súlade s antidiskriminačných zákonom považuje také konanie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako s inou osobou v porovnateľnej situácii. Zákon definuje, čo je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie, neoprávnený postih, pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Rodová diskriminácia sa môže dotýkať oboch pohlaví, najviac s ňou však bojujú práve ženy. I napriek tomu, že predstavujú 51 % slovenskej populácie a podľa portálu euratciv.sk majú vyšší vzdelanostný potenciál ako muži, neodráža sa táto situácia na uplatnení žien na pracovnom trhu.
Vymýšľajú „zákonné“ dôvody na prepúšťanie
Hoci náš právny poriadok priamo zakazuje akékoľvek formy diskriminácie, „šikovní“ personalisti, ktorí sa nemôžu pýtať na detaily o rodinných pomeroch a počte detí, sa k týmto odpovediam dostávajú okľukou. Výsledkom tohto je skutočnosť, že žena sa neposudzuje podľa jej skutočných individuálnych vlastností a kvalít, ale podľa toho, či je osamelou matkou, matkou viacerých detí a podobne. Ako vysvetľuje spomínaný portál, podobne pri prijímaní, respektíve neprijímaní do zamestnania sa maskuje aj prepúšťanie žien, ktoré sa väčšinou skryje pod rôzne aj nasilu vykonané organizačné zmeny. Zákaz diskriminácie na základe pohlavia a rodu zahŕňa aj diskrimináciu z dôvodu tehotenstva a materstva. Platné právne predpisy garantujú každej žene na materskej dovolenka právo, aby sa po jej skončení mohla vrátiť na pracovné miesto alebo na rovnocenné miesto do svojho zamestnania.
Nebojte sa brániť
Voči diskriminácii sa môžete brániť sťažnosťou alebo antidiskrimačnou žalobou, ktorými sa budete domáhať u zamestnávateľa a na súde upustenia od takého konania, napravenia protiprávneho stavu alebo poskytnutie primeraného zadosťučinenia. V prípade, ak diskrimináciou došlo k zníženiu dôstojnosti alebo spoločenskej vážnosti a spoločenského uplatnenia, môžete sa obrátiť na súd aj s požiadavkou o náhradu nemajetkovej ujmy. Takzvané dôkazné bremeno je v súdnom konaní na zamestnávateľovi, čo však neznamená, že máte byť pasívni. Vo váš prospech svedčí, ak dokážete, že s vami zamestnávateľ zaobchádzal odlišne, ako napríklad v prípade iného kolegu a ak identifikujete udalosť, pri ktorej malo dôjsť k nerovnakému zaobchádzaniu a tiež ak určíte, kto sa podľa vás dopustil diskriminácie.