Ľudia, ktorí majú neustále meškanie, vyzerajú, akoby nedokázali vládnuť svojmu času. Často môžu rozčuľovať svoje okolie najrôznejšími výhovorkami, z ktorých je jedna horšia ako druhá. Môžu však za to? Pýta sa francúzsky týždenník L'Express.
Problematické ranné vstávanie, dobiehanie ranného autobusu a dokončovanie práce na poslednú chvíľu. Anissine dni sa niekedy podobajú radu ťažkých skúšok. „Je to hrozné,“ zveruje sa mladá Parížanka. „Pravidelne strácam drahocenný čas tým, že sa musím domov pre niečo vrátiť, pre súčasť oblečenia alebo pre kľúče. Snažím sa proti svojej povahe bojovať, ale nikdy sa mi nepodarí prísť do práce alebo dokončiť ju včas,“ sťažuje sa.
Anissa patrí k tým, ktorých ich blízki označujú za nenapraviteľných nespoľahlivcov. Dvadsaťtriročný študent Henrique vyvoláva neustálymi neskorými príchodmi hnev u svojich profesorov aj u svojej priateľky. „Ľudia si myslia, že to robím naschvál, z nezáujmu o nich, ale to nie je vôbec pravda. Asi som to zdedil po matke, tá tiež nedokázala zaobchádzať s časom,“ hovorí.
Človek, ktorý chronicky chodí všade neskoro, je považovaný za nevyliečiteľného rojka a nespoľahlivca a svoje okolie poburuje a uvádza do rozpakov. „Sú rôzne prípady. Niektorí ľudia majú len zlý časový odhad. Iní vidia v oneskorovaní sa adrenalínový šport. Mať oneskorenie znamená fyzicky neustále ponáhľať sa, ale je to tiež spôsob, ako protestovať proti pravidlám,“ vysvetľuje psychologička Marie Gohinová.
Táto predstava emotívneho stále sa oneskorujúceho človeka, ktorý je v strete s realitou, by v nás mohla budiť ľútosť, a to aj po štvrťhodinke čakania. Nesmieme však zabúdať, že títo ľudia neustále vystavujú svojich blízkych ťažkým skúškam.
„Odmietla som spolupracovať s priateľkou, ktorú mám rada. Musela som zastaviť projekt, ktorý mi navrhla, pretože ma jej oneskorovanie sa rozčuľovalo. Pravidelne mala desať až pätnásť minút meškanie a vždy dobrú výhovorku. Nedokázala som sa s tým zmieriť,“ hovorí Emilie, ktorá robí audity v Paríži.
Tento charakterový rys je pre niektorých ľudí neznesiteľný a iní ho považujú dokonca za chorobu. Profesor psychológie na Kalifornskej univerzite v San Diegu Jeff Conte vysvetľuje, že existuje skupina osôb, ktoré sú k meškaniu náchylnejšie ako iné. „Vychádzal som z práce dvoch lekárov zo 60-tych rokov. Ich teória osobnosti rozlišuje osoby typu A, ktoré sú ambiciózne, netrpezlivé a nepokojné, a osoby typu B, ktoré žijú s ľahkosťou a uvoľnene. Zistil som, že meškanie je často charakteristickou vlastnosťou druhej kategórie osôb,“ uvádza.
Podľa jeho štúdie sa tieto skupiny líšia v chápaní času. Typ A je motivovaný výkonnosťou a má presnejší rozvrh času. Naopak osoby zo skupiny B majú tendenciu robiť niekoľko vecí naraz a to vedie k systematickému meškaniu.
Osoby chronicky meškajúce musia teda zistiť príčinu svojho nešváru. Je to stres? Strach z tých, ktorí ich čakajú? Túžba odlíšiť sa od stáda? Potom je možné zlepšovať svoje správanie.
„Snažte sa stanoviť si jednoduché ciele,“ hovorí americká psychologička Jane Burka. „Rozvrhnite si na malé etapy to, čo chcete robiť,“ nabáda.
Okolie osôb, ktoré neustále meškajú, musí mať trpezlivosť. „Je nanič hovoriť takému človeku, že stále mešká, keď ostatní chodia na čas. Taký človek uvažuje inak a nemá rovnaké poňatie o čase. Pomôžte mu zostaviť rozumný harmonogram, aby ste mu pomohli zlepšovať sa,“ odporúča psychologička. Tak sa môžu krok za krokom posunúť jeho hodiny na správny čas.