Je pekné počasie, sedíte s priateľmi na deke, zabávate sa a piknikujete. Všetko dobre vyzerá a všetci sa dobre cítia. Aj vy rada piknikujete?
Milujem piknikovanie! Už keď sme v detstve išli niekam na túru, mama vytiahla vyprážané kuriatko v alobale, k tomu nakrájanú papriku a uhorku. Mám rada jedlo, byť v prírode, šport a kamarátov. Toto všetko som prepojila a začala sprostredkúvať ľuďom v Bratislave a blízkom okolí.
Biznis Piknikovo ste si vymysleli len tak „zo srandy“ pred dvoma rokmi. Ako to presne bolo?
Napadlo mi to raz v Prahe, kde som mala ísť žiť. Chodila som tam po parkoch a hovorila som si: To by bolo super, keby tak niekto pre niekoho nachystal piknik. Zistila som si, či to na Slovensku nikto nerobí. Nerobil, tak som sa do toho pomaličky pustila. Kamarát mi urobil logo, ďalší mi vytlačil vizitky, nálepky, kamarátka mi dala tácky. Nevravím, že dnes mám firmu, lebo nemám žiadnych zamestnancov, ale možno sa k tomu časom dopracujem. Bolo by to fajn, lebo síce sa nezdá, ale je to skutočne namáhavé. Dovláčiť tie veci na miesto činu, nastajlovať, chystať to, upratať to. Chudák môj priateľ otročí (smiech).
Facebook býva v takýchto prípadoch veľkým pomocníkom. Aj vo vašom prípade?
Facebook mi veľmi pomohol, to musím priznať. Ale trochu aj moje meno. „Herečka Petra Millerová má záľubu“, zmedializovalo sa to. Začínala som však ako ostatní. Lepila som nálepky po Bratislave, vyhlasovala súťaže, rozdávala letáky, chodila som na trhy a podobné akcie, urobila som si stránku, aby sa o piknikoch ľudia dozvedeli.
Na čom si najviac potrpíte?
Zakladám si na tom, aby bolo jedlo domáce, čerstvé a jednoducho sa skladovalo. Čo však milujem, sú dekorácie a detaily, najviac ma baví vytvoriť atmosféru.
Keď si porovnáte úplne prvý vami zorganizovaný piknik s posledným – veľký rozdiel?
Obrovský, hlavne čo sa týka tých dekorácií. Ťažšie v porovnaní so začiatkami je tam aj všetko priviezť. Ja totiž s obľubou používam sklenené vázičky, lanterny, vankúše a stolíky. Takže z domu odchádzam s rudlou, ovešaná taškami, štyrikrát z auta do lesa, ak je, samozrejme, možný príjazd. Raz sa mi stalo aj to, že som musela nachystať piknik na mieste, kde nebol, takže som to musela odbicyklovať. Trvalo mi to 45 minút. Predstavte si to, naložená jedlom so všetkými vecami. Ale výsledok stál za to, slečna bola bola nadšená. Priateľ jej piknik daroval na narodeniny. Pôvodne to mal byť celkom obyčajný výlet a odrazu ju čakalo na čistinke takéto prekvapenie. Netradičný bol aj piknik na terase, na 21. poschodí. Síce to nebolo v prírode, ale štýl bol piknikový, s lupeňami ruží. Nádhera.
Foto: archív P. Millerová
Piknik a narodeniny, býva to najčastejšia kombinácia?
Narodeniny, ale aj iné oslavy, mali sme dokonca zásnuby, aj výročie manželstva. Môj sen je pikniková svadba, možno sa mi podarí spraviť si takú vlastnú.
Mať vlastný biznis je síce fajn, ale častokrát to býva od nevidím do nevidím. Najmä kým sa to rozbehne. Navyše, ľudia piknikujú najčastejšie cez víkendy. A v lete.
Veď to. Tiež som si občas uvedomila, že tým „zabijem“ celý deň. Piknik treba pripraviť, nachystať a potom čakať, kedy mi klienti zavolajú, že končia a idem baliť. Zatiaľ mi pomáha priateľ a kamaráti… Ale mňa to baví.
Aby ste toho na leto nemali málo, stali ste sa aj manažérkou projektu Dinner in the Sky Slovensko.
Za túto ponuku sprostredkúvať kulinársko-adrenalínový zážitok na Slovensku som vďačná. Milujem zážitky, prekvapovať ľudí, jedlo a dobrú atmosféru. Je to pre mňa veľká výzva, aj čo sa týka angličtiny, organizácie, sledovania projektu po celom svete. Ide o tri mesiace, kedy sa projekt chystá, vybavuje a realizuje, bije sa to s piknikmi, ale určite si nájdem čas na zákazníkov (smiech).
Foto: archív P. Millerová
Máte 9-ročného syna, tiež občas spolu piknikujete?
Jasné, je unesený z toho, ako to dokážem nachystať, veľakrát mi aj ide pomôcť a dostane za to nejaké 2 eurá. Piknik som zorganizovala aj špeciálne preňho, keď mal narodeniny. Častokrát tiež prídem poňho do školy s tým, že mám nachystané veci v dózičkách a deku a ideme si len tak sadnúť – radi chodíme napríklad na Slavín na lúku. Tam sa rozprávame a jeme. Nech má pocit, že aj preňho chystám pikniky.
Boli ste sa inšpirovať aj v zahraničí? Ako vyzerajú pikniky tam?
Nedávno som bola v Amsterdame, všetci tam piknikujú na tráve. Ale boli sme aj v záhradách, kde bolo milión tulipánov, ľudia mali dobové kostýmy, piknikové koše a nádoby. Medzinárodné piknikovanie a trendy sledujem s obľubou aj na internete.
V Austrálii je zas mimoriadne obľúbené grilovanie.
A túto službu máme v Piknikove už aj my. Ľudia si môžu prenajať minigril, ja už nachystám, čo chcú grilovať. Pred mesiacom sme si boli takto grilovať mäsko a ananás. O tom je to Piknikovo, lebo ľuďom sa veľakrát nechce veci nachystať a dovliecť. Prídu na „hotové“. Nemusia sa starať ani o to, kto to uprace.
Foto: archív P. Millerová
Žena, čo vedie takýto biznis, už musí byť náročná. Keď prídete na nejakú záhradnú slávnosť alebo piknik, veľa vecí vám musí prekážať, lebo veď – vaša predstava je iná.
(smiech). Minule som bola na detskej piknikovej oslave, ktorú organizovala moja kamarátka. Každý niečo priniesol. Ale ja som mala „hysák“ z toho, že dózičky boli plastové a celé to bolo akési nezorganizované.
Iné ako u vás.
Áno, hoci bolo jasné, že to tak bude, ale musela som sa na tom smiať. Odporúčam ľuďom, ktorí takto piknikujú, aby si jedlo priniesli v jednorazových obaloch, používali jednorazové príbory, najlepšie z papierových či drevených materiálov, aby sme boli ekologickí.
Podnikať s piknikmi, to je podobne ako so zmrzlinou, ktorú chcú všetci v lete. Takže dovolenkujete v zime?
Tento rok sa chystáme k moru na konci leta, uvidíme, kam nás to nakoniec so synom zaveje. Ale aj leto v Bratislave býva pekné! Máme tu veľa jazier, často sa kúpeme. V zime sme boli na Bali, tiež som tam urobila provizórny piknik, fotky mali na internete veľký úspech.
Foto: archív P. Millerová
Taký piknik v zime, to sa asi nedá zorganizovať.
Ale napríklad prednedávnom si odo mňa jedna pani objednala košík s dekou a urobila svojmu mužovi piknik v obývačke. Robím však aj piknikové raňajky pre firmy.
Ešte stále vás spoznávajú ľudia na ulici?
Áno, spoznávajú ma, hlavne podľa hlasu a môjho syna, ktorý vyzerá ako ja, keď som bola malá a aj sa tak správa. Je taký tvrdohlavý ako som bola ja v tom seriáli. A to som vraj taká nebola! No mne sa nezdá, žeby som to tak presvedčivo hrala. Veľa ľudí mi píše, že som bola súčasťou ich detstva, pýtajú sa ma, ako sa mám. Je úžasné, že ten seriál je nadčasový a dnes ho pozerajú naše deti.
Petra Millerová (32)
je herečka, pochádza z Bratislavy. Vyštudovala herecké konzervatórium v Bratislave a marketingovú komunikáciu na bratislavskej Univerzite Komenského. Už ako dieťa sa zviditeľnila v seriáli pre deti Otecko sa mi nepáči! Neskôr si zahrala aj v Paneláku. Viac o piknikovaní a jej biznise možno nájsť na webovskej stránke www.piknikovo.sk, alebo na facebooku.