Zuzanka, rozmysli si to s tou výpoveďou. Nemáš sa dobre? Máš tam istý plat aj dvadsaťpäť dní dovolenky do roka, stravenky, služobný mobil. Mala by si myslieť na stabilitu. Čo ak nová firma skrachuje?
Pripomína vám to niečo? Podobný rozhovor sa možno odohral už v nejednej domácnosti či telefonickom rozhovore. Ale rozhodnutie, kedy je najvyšší čas zmeniť miesto a posunúť sa ďalej, zostáva v konečnom dôsledku iba na vás. Dokážete vziať na plecia takú zodpovednosť?
Lojalita s inou tvárou
Zmena pracovnej pozície ešte stále v niektorých z nás vyvoláva zimomriavky. Jemná neistota, pochybnosť o vlastnom rozhodnutí, strach, či robíme dobre, ak už sme si niekde vytvorili stabilný priestor. Podľa Natálie Šegedovej z agentúry GoodCall for Talent, renomovanej odborníčky v oblasti talent manažmentu, však už dávno neplatí to, čo bolo typické pre generáciu našich rodičov – zotrvať v jednom zamestnaní celý život. „Lojalita voči zamestnávateľovi, ako sme ju vnímali kedysi, má dnes celkom inú tvár. Mladí ľudia chápu zmenu pracovnej príležitosti ako možnosť pre ich vlastný rozvoj a bez váhania po nej siahnu. Zmeniť pozíciu po troch až piatich rokoch je bežné, dokonca žiaduce, pokiaľ sa zamestnanci chcú obohatiť o znalosť iných pracovných kultúr, procesov, štýlov vedenia a podobne,“ vysvetľuje Šegedová. Kým však generácia Y, ako ju zvyčajne odborníci nazývajú (pozn. generácia narodená medzi rokmi 1980 až 1990), bez ostychu migruje z miesta na miesto, v starších jednotlivcoch sa odhodlanie mieša s pochybnosťami, ktoré dokážu veľa prekaziť.
Poznaj sám seba – to nie je klišé veta
Samozrejme, ak máme pocit, že máme prácu, ktorá nás napĺňa a prináša nám frekventovaný pocit sebarealizácie, asi by bolo nerozumné pri prvom zádrhu vypĺňať dotazník na vyhľadávači s profesiami. Na druhej strane však netreba mať strach pred zmenou. „Nikdy na ňu nie je neskoro,“ upozorňuje Natália Šegedová. „V práci trávime prevažnú čas života a pokiaľ si nevyberieme správne, má to negatívny efekt úplne všade – od zdravia až po vzťahy. Sama v mojej profesii stretávam až príliš veľa ľudí, ktorých práca nebaví, prípadne ich baví až príliš a sú blízko vyhoreniu,“ opisuje. Zároveň však jedným dychom dodáva, že základom pre správne rozhodnutie je schopnosť spoznať sám seba, svoje ciele a sny.
V tomto smere je opäť možné pozorovať vývoj situácie na pracovnom trhu a možnosti súčasných zamestnancov. Personálny poradca, kouč či psychológ so zameraním na rozvoj kariéry – nie sú to len nové pojmy v slovníku slovenského jazyka a móda, ktorá sa ďalšiu sezónu omrzí. „Je to evolúcia a potreba,“ tvrdí personálna odborníčka. „V pracovnom živote je dôležité nájsť spokojnosť, zmysluplnosť, naplnenie. Dodávajú nám energiu, radosť a pokiaľ ich máme, máme aj výkon, výsledky, ktoré od nás očakáva firma,“ mieni Šegedová. Práve odborníci nám teda môžu pomôcť pri uvedomení si našich kvalít, silných stránok, ale tiež nám reálne ukázať, čoho sme schopní a pri ktorých rozhodnutiach by sme mali obozretne zvažovať a odhadnúť sily.
Očakávania verzus realita
Vo všeobecnosti podľa odborníčky platí, že ženy majú sklon sa podceňovať a muži robia pravý opak. Uvedomte si však, že rozhodnutie zmeniť prácu nemusí byť vždy korunované aj úspešným koncom. Nezáleží na pohlaví, keď prichádza sklamanie v duchu porekadla, že susedova tráva naozaj nie je zelenšia. „Často sa stane, že s čím sme boli nespokojní na pôvodnom pracovisku, objavíme aj v novom zamestnaní. Ľuďom chýba prehľad a informácie, často porovnávajú hrušky s jablkami, či už z pohľadu pracovných pozícií alebo benefitov,“ upozorňuje žena, ktorá každý mesiac pomáha hľadať prácu pre stovky uchádzačov.
Neúspech vo výberovom konaní cez personálnu agentúru či uchádzaní sa o prácu priamo v danej firme prináša pochopiteľné sklamanie. Niekedy však aj nekritický hnev „voči všetkým“ či podozrievanie z netransparentného výberu. Samozrejme, taká možnosť existovať môže, ale podľa odborníčky je najčastejším zdrojom podobných emócií nedostatok sebareflexie.
Stanoviť si reálne očakávania, ktoré má zmena priniesť, je prvý a zásadný krok. Ich podkladom sú informácie a reálne hodnotenie samého seba – schopností, možností a predpokladov. A tu opäť prichádzajú k slovu odborníci. „V spolupráci s nimi by sme mali definovať, čo naozaj chceme a čo môžeme dosiahnuť zmenou alebo, naopak, prečo by zmena nemusela byť pre nás to pravé,“ hovorí Natália Šegedová. „Dobrý konzultant vám dá perspektívu, pohľad zhora, iný názor a určite môže odporučiť, na čom pracovať, aby ste dosiahli vytýčený cieľ. Či také slová uchádzač akceptuje, je už na ňom,“ dodáva.
Čo je, respektíve by malo byť základnou motiváciou pri hľadaní nového zamestnania?
- obsah, podstata náplne práce – mala by byť prvoradým kritériom pri rozhodovaní. O aký projekt ide, čo je zmyslom, ako ho ovplyvním?
- moderné pracovné prostredie (technologické vymoženosti, uľahčenie práce s modernými technológiami, ale tiež to, v akom kolektíve budete pracovať).
- flexibilita (podľa odborníkov je kľúčovým slovom mnohých pohovorov) – reč je o možnosti práce z domu, pohyblivom pracovnom čase, flexibilných úväzkoch.
- finančné ohodnotenie (je stále veľmi dôležité, ale nie je dnes dominantnou zložkou rozhodnutí).
- značka zamestnávateľa (tzv. Employer Brand)
Ako sú na tom Slováci
Z prieskumu z úvodu roka 2016, na ktorom sa zúčastnilo viac ako tisíc respondentov nad 18 rokov, vyplýva, že najviac Slovákov mení zamestnávateľa po troch, piatich a desiatich rokoch. Dotazník ukázal tiež, že:
- 20 % opýtaných zmenilo zamestnanie v období 1 až 3 rokov
- 28 % z opýtaných ešte zamestnávateľa nezmenilo nikdy
- so zmenou zamestnania vyjadrilo spokojnosť až 73 % z tých, ktorí tak spravili
- najpočetnejšia spokojnosť bola medzi vysokoškolsky vzdelanými – 86 %
- najspokojnejší so zmenou boli tiež ľudia vo veku 35 až 44 rokov (až 76 %)
- dôvodom zmeny bolo finančné ohodnotenie, ale tiež kariérny rast, kratší pracovný čas či zaujímavejší pracovný obsah a nový kolektív.
Zdroj: Profesia.sk
Článok vyšiel v novej ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.