Thorpová spustila petíciu v utorok tento týždeň, pričom do štvrtkového večera sa v nej zozbieralo 111-tisíc podpisov. Dôvodom jej iniciatívy bolo, že ju zamestnávateľ poslal domov z práce bez výplaty, keď odmietla mať topánky s vysokými podpätkami.
„Ukázala som na mužského kolegu so slovami. On má nízke topánky, prečo ich nemôžem mať ja,“ uviedla asistentka, ktorú vraj v konzultanskej firme vysmiali. Zamestnávateľ od nej žiadal podpätky vo výške 5 až 12 centimetrov.
Na Slovensku síce také prísne pravidlá nie sú vedené celoplošne, existujú však oblasti, v ktorých sa od žien často žiada, aby určitý dress-code dodržiavali. Lodičky s podpätkom sú napríklad najčastejšie videné v bankách, alebo konzultanských firmách. Ide najmä o pracoviská, na ktorých sa prichádza do styku so zákazníkom či zástupcami verejnosti. Podpätky síce podľa lekárskych odborníkov nepatria medzi najzdravšiu obuv, ale niekde ženy vnímajú ako povinnosť nosiť ich na pracovisku.
Ako vnímajú situáciu Slovenky?
Romana, 27 rokov (pracuje v poradenskej firme špecializujúcej sa na financie)
V práci nosím lodičky. Majú zhruba sedemcentimetrový podpätok. Na konci dňa to síce nie je vždy najpríjemnejšie, ale pravda je, že si neviem predstaviť pobehovať v práci bez podpätkov. Vždy som opätky vnímala ako niečo ženské, nosila som ich už na strednej škole. Priznávam, je to moja vášeň. Ak by mi zamestnávateľ lodičky prikázal alebo by bola obuv súčasťou prijatia do zamestnania, nemala by som s tým najmenší problém.
Zuzana, 36 rokov (pracuje ako učiteľka)
Nie, v školstve naozaj nikto nerieši, či máte alebo nemáte podpätky. Ja si lodičky obujem tak dvakrát za školský rok – na začiatku a na konci. Fakt to nie je pohodlná obuv a najradšej nosím klasické balerínky alebo kožené poltopánky. Aj čižmičky na nízkej podrážke. Keby som mala pred tabuľou vysvetľovať učebný materiál a zároveň tam balansovala na podpätkoch, to by som sa necítila komfortne.
Karolína, 49 rokov (pracuje ako učtovníčka v súkromnej firme)
Nemáme u nás žiaden písaný dress-code. Samozrejme, žiadna zo žien nepríde do práce v džínsach, to som u nás nikdy nevidela. A myslím si, že to je v poriadku. Kostým, alebo sukňa s peknou blúzkou či ženským topom, k tomu svetrík. Tak si predstavujem vhodné oblečenie do práce. Ja nosím lodičky podľa toho, čo si oblečiem – mám rada módu a obuv prispôsobujem kombinovaniu jednotlivých kúskov. Ale moja kolegyňa si nevezme na nohy nič iné. Niekedy ju obdivujem – napríklad, keď príde na vysokánskych ihličkách. Vyzerá akoby sa s nimi narodila. Nuž, ale nie všetky to máme takto v krvi.