Podať dobre kritiku – to chce istú dávku umenia. Zvlášť vtedy, ak sa kritika priamo dotýka vášho nadriadeného. Nie je dobré, ak chcete v tomto prípade ísť hlavou priamo proti múru. Neuspejete. Ak šéfovi podáte vašu kritiku v momente, kedy ste nahnevaná, pretože niečo nevyšlo kvôli jeho chybe, potopíte najmä seba. Preto na takúto vec musíte ísť takticky. Vyčkajte na kľudnejší deň a pokojne sa spýtajte, či vás môže vypočuť s istými návrhmi na zlepšenie vašej práce. Priamej kritike šéfa pred ostatnými podriadenými sa vyhýbajte. Ani vám by sa nepáčilo, keby vás zhadzoval na porade pred desiatimi ľuďmi. Zvoľte príjemnejší a pre seba menej nebezpečný spôsob.
Pri kritike veľmi vážte slová. Pamätajte na to, že je to predsa len váš nadriadený a na kritiku zvyknutý nie je. Uveďte mu v kľude nejaký podobný príklad, ako ten, čo on pokazil. Skúste priniesť návrth konkrétneho riešenia a použite vetu: „Podľa môjho názoru by to mohlo fungovať, čo si o tom myslíte?“. Ostaňte vecná a držte sa jadra veci, nemusíte naňho vysypať všetky jeho zlyhania pri danom projekte. Mohlo by sa stať, že sa nielenže nikam nepohnete, ale navyše zostene zospovednosť za zlý výsledok na vás. Alebo na niektorom kolegovi.
Ak na prvý pokus neuspejete, nevzdávajte to. Nájsť si spoločnú reč musíte, ak sa v zamestnaní nechcete trápiť. Ak máte menej formálne vzťahy, môžete sa otvorene porozprávať aj mimo kancelárie, pri káva či obede, možno bude vašim názorom viac otvorený a vypočuje vás, dokonca usúdi, že môžete mať pravdu.
Do kritiky šéfa sa nepúšťajte, ak si iba myslíte, že pochybil a zároveň nemáte v rukáve tipy, ako vec vyriešiť. Na konfrontáciu sa dobre pripravte, problém premyslite z každej strany, zvážte všetky možnosti, ktoré by sa počas konfrontácie mohli stať. Nenechajte sa zatlačiť do kúta hneď na začiatku, argumetny musíte zo seba sypať. Ide predsa o to, aby ste dospeli k riešeniu, ktoré bud eprospešné pre vás oboch.