Čo predchádzalo tomu, ako ste si v Bratislave otvorili fitnescentrum?
Pochádzam z Bratislavy, no pred nežnou revolúciou som emigrovala za terajším manželom do Rakúska. Spravila som si rôzne kurzy – aerobic, nordic walking, aquagymnastiku, pilates a jogu. Založila som si živnosť a živila som sa ako osobná fitnestrénerka. Mojím snom však bolo založiť si vlastné fitnescentrum, bolo mi jedno, s akým zameraním a v mestečku, v ktorom momentálne žijem, otvorili športový klub pre ženy.
Je to netradičné. Väčšinou si ľudia predstavujú, že v Rakúsku je všetko lepšie. Akú ste mali motiváciu podnikať na Slovensku?
Zapáčil sa mi frenčízový reťazec pochádzajúci z Nemecka a začala som v tomto smere podnikať. Výhodou bolo, že na Slovensku ešte neboli. Svoje zohral aj fakt, že som neprestala byť Slovenkou. Vrátila som sa do rodného mesta, aj keď sú tu určite podmienky podnikania odlišné ako v zahraničí.
Spomínate si na oboznamovanie s nemčinou? Už ste mali nejaké základy, keď ste prišli do Rakúska?
Áno, základy zo základnej, strednej a vysokej školy som mala, no prax žiadnu. Dlho tiež trvalo, kým som si zvykla na ich dialekty. Viedenský, hornorakúsky… Minimálne polroka ubehlo, kým som sa do toho dostala.
Nesnažili sa s vami rozprávať spisovne, keď zistili, že majú do činenia s cudzinkou?
Nie. Museli sme ich poprosiť, aby rozprávali pomaly a hlavne po nemecky. S tým majú Rakúšania problém. Žiaľ, aj na školách rozprávajú učitelia s deťmi dialektom, čo je, myslím si, dosť nepriaznivé, lebo deťom ostane. My sme boli odkázaní na vysokú nemčinu, tzv. Hochdeutsch, pretože utečencom a vôbec ľuďom, ktorí sa v Rakúsku nenarodili, dialekt teda vôbec nesvedčí.
Keď ste v roku 1989 emigrovali, podmienkou bolo vzdať sa slovenského občianstva v prípade, že žiadate o rakúske. Aký to bol pocit?
Nebol to príjemný pocit, avšak vtedy nás situácia nepustila. Nevedeli sme, či sa na Slovensko ešte niekedy vrátime.
Foto: Dana Závadová
A pritom to bola otázka len pár mesiacov.
Presne. Manžel odišiel skôr, v roku 1981 a ja za ním v máji 1989. Bola som posledný rakúsky utečenec. Pamätám si na náš najkrajší rodinný Silvester po revolúcii. Deti sme ešte nemali a Nový rok sme vítali u rodičov. Žili sme v tom čase v Hornom Rakúsku, kde mal manžel-chemik firmu a ja som mu pomáhala. Postupne sme sa z Horného Rakúska presúvali bližšie a bližšie k slovenským hraniciam, až sme ukotvili neďaleko Bratislavy, v Brucku. Dvanásť rokov som robila v prekrásnych hoteloch fitnes a osobnú trénerku. No keďže pribúdaním rokov som už nevládala byť v každodennej športovej aktivite, pustila som sa iným smerom.
Robiť v Rakúsku na živnosť asi znamená niečo iné ako na Slovensku, však?
Takisto sa musíte obracať. Pre mňa to malo výhody aj nevýhody. V hoteli pre zdravie a krásu som robila týždeň vkuse, telocvik tam začínal denne o siedmej ráno – piatky, sviatky. Víkendy som nepoznala. Na druhej strane som si však finančne veľmi polepšila.
Spomeňme aj vašich dvoch synov. Z pozície trénerky, ale zároveň aj matky ste im radili? Ako športovať, ako sa stravovať…
Dokonca som ich trénovala vo futbale (smiech). S manželom sme ich viedli k športu. Starší hral futbal a mladší vodné pólo.
V čom je vaše fitnescentrum pre ženy iné ako ostatné, povedzme tradičné?
Sme zameraní len na ženy vekovej kategórie 35 rokov a vyššie, ktoré sa o seba chcú starať. A tým, že muži k nám nemajú povolený vstup, nemusia sa stresovať, že ich sledujú. Náš tréningový plán trvá 35 minút a za tú dobu si kompletne precvičí celé telo. V prípade záujmu ich odmeriame, odvážime a sledujeme, ako tréning vplýva na ich telo. Keďže máme rozpracovaný už aj stravovací koncept, vieme im poradiť už aj v tomto smere.
Ste žena, ktorá už v živote videla veľa ľudí, ktorí schudli a zrejme s priberaním ste veľa skúsenosti nemali. Vážite sa ešte niekedy? Či netreba…
Pravdaže sa vážim, ale nie často. Poznám svoju postavu a okamžite zbadám, keď priberiem. Som si tiež vedomá toho, že mám o 2–3 kilá viac ako za čias, kedy som precvičovala denne dve hodiny aerobic. Moja postava aj kondička bola o niečom inom. Odporúčam aj mojím členkám, aby sa sledovali. Hlavne teraz, keď sa vrátia z letnej dovolenky, kde je “all inclusive”, sa takmer všetci vrátime o kilo-dve ťažší. Treba si dať stopku a znova sa pustiť do boja s tukovými vankúšikmi.