Keď je toho už priveľa…
Je to v povahe, ale dá sa s tým niečo urobiť, ak by ste chceli. Nepríjemné je, ak vy vyžadujete od iných rešpekt svojej až úchylky a vlastne ju tak ani nevnímate. Pripadá vám prirodzené stopovať najbližších a nepovažujete za čudné vychutnávať si tie chvíle, keď prídete hoci na nevinný prešľap, za ktorý svoju obeť s radosťou trestáte, vydierate, či moralizujete. Ak aj máte šťastie na veľmi tolerantných ľudí, nemyslite si, že im táto vaša povahová črta neprekáža a že ich pohár trpezlivosti je bezodný.
Policajtom v každej situácii
Kto má v sebe silne zakorenené pohnútky sledovať iných, nad všetkým chcieť kontrolu, teší ho vyšetrovať, prejaví sa tak nielen v úzkom kruhu, ale všade, kde sa objaví. A otravuje ovzdušie ľuďom v súkromí, v práci, kdekoľvek. Pokiaľ nedostane priamu reakciu na svoje správanie, často netuší, ako veľmi odrádza skutočné sympatie a neraz nechápe, kde je chyba, ak je dusná atmosféra.
O čo vám vlastne ide?
Baví vás snoriť, riadiť iným život a ak nefungujú podľa vašich predstáv (možno ani nie príliš reálnych, skôr konzervatívnych a upätých), buzerovať celé okolie? Ide vám o jeho „zlepšenie“, alebo sa nabíjate energiou práve tým, že nenecháte nikoho pri sebe voľne dýchať? Ani jedno, ani druhé nesvedčí o príjemnej povahe, s ktorou je radosť byť. Tiež nie ste bez chyby a tí okolo vás to vidia. Buď vaše hlúpe prejavy ignorujú, alebo hrajú pred vami divadlo a snažia sa robiť si po svojom. Prípadne ich doženiete do stavu, keď naozaj prestrelia a rania vás, aj keď možno nechtiac. Skúste zmierniť chuť mať všetko pod palcom a radšej sa držte hesla „Ži a nechaj žiť“.