A čo najviac k veci. Hovoriť k veci je vyjadrovať sa k pracovným veciam. No pozor, neusilujte sa príliš. Nie ste predsa v materskej škole, aby ste hľadali chyby na kolegoch a upozorňovali na ne pred všetkými. Ak si nejakú závažnú všimnete, taktne na to upozornite – medzi štyrmi očami. Kedykoľvek nebudete mať jasno v tom, ako sa zachovať, zamyslite sa nad tým, ako by sa to páčilo vám. Ako by ste prijali, keby vás niekto chcel upozorniť na chybu, ktorej ste sa dopustili?
Robte si svoje. Príďte do práce a pracujte. Tým nič nepokazíte. A keď nemáte čo na práci, tvárte sa, že pracujete. Dávajte kolegom čo najmenej príležitostí všimnúť si, že každú chvíľu fajčíte na balkóne, že keď idete na kávu, zdržíte sa zakaždým minimálne dve hodiny, že z obeda sa vraciate ako posledná a podobne. Väčšinu pracovného času trávte za svojím počítačom. A robte opäť to, čo si prajete, aby druhí robili vám: Nestarajte sa do druhých, koľko času trávia za počítačom oni. Neporovnávajte sa s nikým, budete oveľa šťastnejšia.
Po tretie, neupozorňujte na svoje úspechy. Pravdaže, každý túži po uznaní, ale skúste byť objektívna. Možno máte kolegov, ktorí nedosiahli ani spolovice to, čo vy. Nemajú finančné zázemie, ani bohatých rodičov, ani náhodou nepochádzajú z hlavného mesta, neštudovali semester v zahraničí a po vysokej škole sa nevybrali nikam do sveta. Ste ďalej. Viete to, buďte si toho vedomá, len im to preboha nedávajte najavo. Takto sa konfliktom vyhnete určite.