Potom sa však našla v práci, ktorá ju nekonečne baví a odvtedy podporuje každého, kto chce rozbehnúť svoj vlastný biznis hneď, ako zistí, čo by ho bavilo. A bez ohľadu na to, čo vyštudoval: Choďte do toho. „Som za to, aby na Slovensku podnikalo čo najviac ľudí,“ vraví Katalin.
Chodila na gymnázium, do matematicko-fyzikálnej triedy. A pritom s fyzikou ani s matematikou nemala nič spoločné. Vysvetlila, že gymnázium bolo osemročné a inú triedu neotvárali. Katalin sa teda musela učiť trikrát toľko matematiky a fyziky, ktorú priam nenávidela a nemohla sa venovať jazykom, ktoré zbožňovala. Čo nasledovalo? „Doma som povedala, že buď budem študovať medzinárodné vzťahy, alebo nič iné. Stále som totiž chcela pracovať v diplomacii, mať do činenia s politikou.“ Najviac jej však predsa len dala stáž v Európskom parlamente v Belgicku, v krajine, ktorú vždy milovala. „Povedala som si, že je jedno, čo budem študovať, len nech som v Belgicku.“ Takto sa dostala k marketingovej komunikácii. Na záver dostali za úlohu spraviť marketingový plán pre bruselskú čokoládovňu. „Boli k nám milí. Plnili sme pralinky, zasvätili nás do realizácie čokolády. Práve tam som začala rozmýšľať nad tým, že toto by bolo niečo pre mňa,“ skonštatovala Katalin.
Keď sa vrátila domov, stále pracovala v diplomacii, no nepáčila sa jej práca s ľuďmi, ktorí podľa jej slov neboli kreatívni. Kúpila si silikónové formy a keď zistila, že už približne vie, ako na to, vrátila sa do Belgicka na čokoládovú akadémiu. „Tam som zistila, že o čokoláde nič neviem.“ Doma skúšala vlastné pralinky, z čoho mala rodina „veľké potešenie“ a neskôr všetko, ako to už býva, išlo postupne. Práca na dizajne, na webovej stránke… Dnes tvrdí, že oslobodenie od práce a voľba niečoho svojho bolo to „najjednoduchšie“. Neodradila ju ani mama, ktorá 25 rokov podnikala. Hovorila jej: „Nechoď do toho. Pracovať s ľuďmi je ťažké, legislatíva otrasná…“ Podporovať ju začala až vo chvíli, keď videla, že to skutočne myslí vážne.
Dnes môže Katalin Papp Vargha povedať, že na Slovensku nemá konkurenciu. „Mojím cieľom bolo ukázať, že aj na Slovensku sa dajú robiť dobré veci a som rada, že aj v Bratislave sa otvárajú obchody s kreatívnymi výrobkami – cestoviny, lekvár alebo paštéta.“ Pracuje už rok, no stále ešte nezarába, výplatu dostávajú len jej zamestnanci. „Zatiaľ mi to neprekáža, živí ma manžel. No o rok mi to už začne prekážať,“ zasmiala sa Katalin na bratislavskom workshope v Cvernovke. Žiadnu investíciu, ktorú do svojej firmy investovala, neľutuje. „Oplatil sa každý cent, ktorý som investovala do značky.“ Vraj jej je jedno, koľko času strávi s čokoládou a keď prídu úspechy, sú len jej. Medzi tie najväčšie doteraz patrí napríklad ocenenie najkrajšia webovská stránka na Slovensku.
Začiatky neboli ľahké. S čokoládou pracovala denne a až po roku môže povedať, že ju robiť skutočne vie. „Začínala som tak, že som miešala čokoládu. Tú som vyliala do formy a potom išla do chladničky. Vždy som merala stupne, sledovala, ako vyzerá. Po tom, ako vyberieme čokoládu z chladničky, musíme istý čas počkať, aby sa aklimatizovala, až potom ju balíme,“ opisuje podnikateľka z Komárna, ktorá je na svoju čokoládu veľmi prísna.
Čo by mal vedieť každý konzument čokolády a zároveň táto informácia obsahuje odpoveď na to, prečo je tá jej Chocomaze drahšia, ako bežne dostupná čokoláda v obchodoch, je, že obsahuje kakaové maslo. Pravá čokoláda má podľa Katalin prasknúť, keď ju lámeme, mala by voňať a medzi prstami by sa nemala topiť. Až na jazyku! Navyše, čokoláda vyrobená z kakaového masla je síce drahšia, no oveľa sýtejšia. „Kým klasickú čokoládu zjeme za desať minút celú tabuľku, z mojej vám stačia dve kocky za deň,“ presviedča.
Kombinácie, ktorými Katalin a jej tím zdobia čokolády, sú rôzne. Pohráva sa aj s myšlienkou, že do čokolády naleje tekvicový olej. Výsledok by mal byť oveľa krémovejší. V jej ponuke si na svoje prídu aj diabetici. Ľudia zo Zväzu diabetikov Katalin poradili, aby do čokolády pridala vyšší obsah kakaa. Bude to lepšia voľba, ako osladiť čokoládu napríklad stéviou. Na svoje si prídu aj tí, čo si chcú dať čokoládu ako afrodiziakum, tá obsahuje napríklad rozmarín. Nechýba ani čokoláda so zázvorom či s levanduľou. Katalin prezradila, že aj čokoláda podlieha móde. A momentálne fičí čokoláda s čili, všetci by ju chceli ochutnať.
Dá sa povedať, že čokoláda z dielne Chocomaze je medzinárodná. Lyofilizované ovocie kupuje Katalin z Nemecka, vlašské orechy a tekvicové semienka pochádzajú zo Slovenska, čokoláda je z Belgicka, lieskové oriešky z Turecka, 23-karátové zlato v lupienkach z Talianska a soľ z Francúzska.
Jednou z najťažších vecí, keď sa človek rozhodne pre svoj biznis, je aj voľba značky. Ako sa produkt bude volať. CHOCOMAZE znamená čokoládový labyrint a má svoj príbeh. „Manžel bol pracovne v New Yorku a ja som vycestovala na pár dní za ním. Prechádzali sme sa po meste a on odrazu niekde zbadal nakreslený labyrint. Okamžite navrhol: Čo keby sme našu čokoládu nazvali CHOCOMAZE? Budeme predsa vytvárať toľko chuťových kombinácií, že sa v nich človek jednoducho stratí. Okamžite som vedela, že to je ten najlepší názov, aký sme mohli vymyslieť.“
Hoci sa Katalin dušuje, že čokoláde sa venuje „24 hodín denne“, predsa jej ostáva čas aj na vlastné záľuby. „Každý pondelok a piatok hrám volejbal a v utorok squash,“ prezradila. To je možno aj dôvod, prečo zo svojej čokolády, ktorú miluje, nepriberá. Okrem toho chodí rada do reštaurácií a veľa cestuje. Čokoládu miluje už od detstva. „Každú sobotu som vstávala ráno o nejakej siedmej, kým rodičia ešte spali. Dodnes máme doma čokoládovú skrinku, z ktorej som sa vždy ponúkla počas sledovania rozprávok. Najviac som ľúbila mliečnu, no nikdy k mojim najobľúbenejším nepatrila oriešková. Nerobila mi dobre na moje mliečne zuby,“ usmiala sa Katalin Papp Vargha.
Katalin Papp Vargha (26)
pochádza z Komárna, vyštudovala medzinárodné vzťahy. V Komárne dnes podniká, vyrába čokoládu Chocomaze. Jej cieľom je ukázať ľuďom vždy niečo nové, aby značka reprezentovala kreativitu a dobrú náladu.