Koučing s Pravdou, 5. diel: Syndróm vyhorenia

V piatom dieli si povieme o syndróme vyhorenia. Hrozí, keď roky obetujeme práci všetok svoj voľný čas - zrazu sa môžeme ocitnúť v situácii, kedy okrem práce nemáme nič.

18.11.2013 07:00
syndróm vyhorenia Foto:
Syndróm vyhorenia je workoholizmu veľmi podobný.
debata

Erika Feketová priblížila syndróm vyhorenia výstižným citátom od Myrona D. Rusha: „Ak zapálime oba konce sviečky, získame viac svetla, ale sviečka rýchlejšie vyhorí.“ V minulosti sa tradovalo, že syndróm vyhorenia nastáva oveľa častejšie v povolaniach, v ktorých mali ľudia úzky kontakt s druhými – sestričky v nemocnici, psychológovia či psychiatri, ktorí si ich problémy prenášali na seba, alebo sa do nich až príliš vciťovali. Vo všeobecnosti si však o syndróm vyhorenia koledujeme v prípade extrémneho pracovného nasadenia, ak prepíname svoje sily a prekračujeme svoje hranice, skrátka robíme viac, ako si od nás úloha či situácia vyžaduje.

Ukážkový človek so syndrómom vyhorenia:
Ostáva dlhšie v práci Odsúva svoje vlastné potreby Uisťuje sa, že všetko doženie, že si oddýchne Prepína svoje sily, aby odovzdal prácu načas a splnil očakávania druhých Je stále viac a viac vyčerpaný Nastupuje uňho nechuť k práci

Práca sa nekončí
Nebezpečné je to vo chvíli, kedy človek cíti únavu a má pocit, že jeho práca sa nikde nekončí a povinností akoby neustále pribúdalo. „Predstavte si, že ste na turistike a neustále kráčate do kopca. Už očakávate, že by mala prísť rovina, aby ste si oddýchli, načerpali energiu na ďalší kopec. Nemusíte ísť z kopca, stačí rovina,“ priblížila Erika Feketová. Syndróm vyhorenia však nastane, ak rovina v dohľadne nie je a pred sebou máme len kopce a cesty nahor.

Vedieť povedať nie
Častokrát sa stáva, že šéf naloží na svojho zamestnanca viac, ako je potrebné. V poriadku je to dovtedy, ak to podriadený zvláda, určuje si priority a nachádza si medzitým priestor na základné potreby – jesť a oddychovať. Ak však práce neustále pribúda, musí byť asertívny, aby „prežil“ a vedieť povedať nie. „Kým nadriadený vidí, že sme usmiati, plní energie a berieme na seba ďalšie úlohy, nevie vyhodnotiť, koľko toho máme,“ skonštatovala koučka a ľuďom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, radí, aby sa sami reálne pozreli na svoje povinnosti – koľko na ne majú priestoru, energie a času. Reč samozrejme nie je o tom, aby sa ulievali. Povedať nie pritom nie je také ťažké. Erika Feketová odporúča povedať šéfovi: „Vážim si, že ste sa na mňa chceli obrátiť s takou zodpovednou úlohou. Teší ma, že mi veríte, ale nemám na ňu časový priestor.“ Spomenúť pritom možno aj rozpracované úlohy, ktorým sa musíme venovať. „Neberte na seba úlohy len preto, aby šéf videl, že ste ochotná, stále pripravená všetko zvládnuť a potom to nezvládnuť alebo odsúvať veci, ktoré sú pre iného prioritou,“ upozornila ďalej Feketová. Povedať nie má preto niekedy skutočne obrovskú hodnotu. „Získame tým čas na svoju prácu aj úctu kolegov, s ktorými pracujeme.“

Workoholizmus je podobný
Rozdiel medzi workoholizmom a syndrómom vyhorenia je v tom, že workoholizmus je o závislosti. Práca nás teší, napĺňa a v pochvale a uznaní nachádzame potešenie. Navyše, je to akoby „dobrovoľná závislosť“. Syndróm vyhorenia však je o tom, že si naberáme na seba viac povinností a prestávame kontrolovať dopad prepálenia. Sme vyčerpaní, unavení, strácame vzťah k práci, ktorá nám už neprináša radosť. K slovu sa môže dostať aj depresia.

Čo spraviť?
Podľa Eriky Feketovej si treba sadnúť a poriadne to zhodnotiť. Možno je vhodné zbaviť sa nejakej sady úloh, zveriť ju niekomu, kto bude našou pravou rukou. V prípade, že chceme v práci rásť a očakávame od nej, aby bola zaujímavá, môžeme sa o tom porozprávať so šéfom. Navrhnúť mu, že potrebujeme v práci oživenie, že máme ambíciu robiť niečo nové. Povedzte mu, čo vás zbytočne zaťažuje a čo by ste mohli delegovať niekomu inému. Odbornej pomoci sa vyhneme aj prvými signálmi syndrómu vyhorenia, ktorým povieme nekompromisné STOP!

V poslednom dieli o týždeň si povieme o tom, čo privádza ľudí k myšlienke stať sa profesionálnym koučom.

Koučka Erika Feketová. Foto: Linda Bohušová Kisková
Erika Feketová Koučka Erika Feketová.

Erika Feketová

Je profesionálna koučka a trénerka osobnostného rozvoja. Uprednostňuje individuálny a intenzívny prístup, ktorý zabezpečí prenos a udržanie nadšenia pre zmeny v myslení a živote. Je zakladateľkou vzdelávacej spoločnosti Espiral, ktorá sa zameriava prioritne na ženu ako celistvú bytosť a zároveň garantom projektu Premena.

Je tiež biznis partnerkou spoločnosti Koučink centrum, ktorá realizuje o.i. vzdelávanie budúcich profesionálnych koučov. Súčasťou inovatívnej technológie učenia a rastu v spoločnosti Espiral, je starostlivosť o odbornosť, vnútornú stabilitu a istotu, krásny a svieži vzhľad, profesionálne, etické vystupovanie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #koučing #syndróm vyhorenia #Erika Feketová

+ Správajte sa disciplinovane, pomôže vám v tom aj cvičenie.
Napravte svoje chyby z minulosti, nie je to hanba....

+ Nedávajte do seba kopu liekov, vaše telo s tým nie je OK.
Dnes toho budete mať na práci dosť, preto...