Foto: Oles Cheresko
Keď som začala pracovať v rozhlase, automaticky ma priraďovali k hercom. Ale kedysi to bývalo tak, že bábkohercov volali len na zvieratká do dabingu," zasmiala sa ďalej herečka, ktorá sa teší z toho, že dnes sa to už zotiera. „Lebo ja som veľmi hrdá na to, že som bábkoherečka,“ dodala.
Na Vysokej škole múzických umení mali bábkoherci rovnaké predmety ako herci, len mali nadstavbu bábkoherectvo, vďaka ktorej sa aj Jane Lieskovskej otvorilo viac obzorov. Po skončení VŠMU nastúpila do Bábkového divadla, no ako spomenula, stále ju lákal aj svet činohry, spievania a muzikálu. Potom sa jej vďaka postave, ktorú dostala na Novej scéne, otvoril aj ďalší obzor. „Venujem sa všetkému, čo ma teší,“ skonštatovala.
Sú bábkoherci, ktorí chodia s divadielkom po škôlkach. Patrí k nim samozrejme aj Jana Lieskovská. „Samozrejme, aj keď som už hrala na Novej scéne, tak som bola hrať škôlkohru.“ Pripomenula, že vôbec to nie je jednoduché. „Prídete tam so zvukárom, musíte si to rozložiť, obliecť sa, odohrať predstavenie, zbaliť sa, všetko je na vás a náročné.“ Podľa jej slov je to však skúsenosť na nezaplatenie, lebo deti sú len kúsok od hercov. „Deti sú naozaj úprimné, dajú vám najavo, či sa im vystúpenie páči alebo nepáči, čiže spätná väzba je veľmi priama a čistá.“
Kto nehrá v seriáli, akoby nebol. Súhlasí s tým aj Jana Lieskovská. "Poznám veľa šikovných mladých, talentovaných kolegov, ktorí sa do seriálu nedostali a tým pádom ich nepoznajú. A je jedno, že excelujete v divadle, hoci aj vo väčšom – ľudia o vás nevedia. Stalo sa to aj mne – kým som nedostala príležitosť v Druhom dychu. Zhodnotila tiež, že je vďačná za všetky dvierka, ktoré sa jej pootvárali. Momentálne sa teší z účinkovania v seriáli Muži neplačú.