Foto: SHUTTERSTOCK
Možno dôverne poznáte túto situáciu. Na chvíľu musíte prestať pracovať, sústrediť sa na jej „humor“, ktorý vám ani náhodou nereže. A potom vás rozbolí hlava, už ju máte ako melón a varíte si v poradí už štvrtú kávu. Ako inak by ste si mohli pomôcť, keď už nemáte na prácu žiadnu energiu?
Ak sa vám niečo podobné nepáči, sama to nerobte. Cez pevnú linku prijímajte len pracovné hovory a len čo vám niekto zavolá na mobil, vyjdite si s ním do vedľajšej miestnosti, do kuchynky, na chodbu, von, na balkón, skrátka niekam, kde budete nerušení a nikoho svojim telefonátom nerušiť. Tento zvyk si však môžete osvojiť aj v prípade pracovných hovorov.
„Neznášam počúvať viac, ako chcem. Nejaký šum, ktorý ma nevyrušuje niekde zdiaľky, mi neprekáža, ale keď sedí niekto vedľa mňa a musím počúvať, čo rieši, vedieť o tom, čo bude dnes robiť, prípadne byť informovaná o detailoch jeho dovolenky, o tom vedieť radšej nič nechcem,“ povedala 25-ročná Monika, ktorej sa práve pre tieto dôvody v práci najhoršie pracuje.
„A preto sa držím hesla Nerob druhým to, čo nechceš, aby druhí robili teba,“ povedala ďalej Monika, ktorá jednoznačne zhodnotila, že kvôli telefonátom sebastredných kolegov jej niekedy práca trvá raz toľko, ako keby si ju spravila doma. To isté by jej trvalo možno hodinu.
A viete, čo o vás súkromné telefonáty pred kolegami vypovedajú? Monika podľa toho, ako to podľa svojich kolegov zhodnotila, vie, že sa takto prezentujú práve tí ľudia, čo majú komplexy menejcennosti a nevedia, ako by už na seba upútali pozornosť. „Keď idem na dovolenku ja, robím to kvôli sebe. Sú však ľudia a je ich veľa, ktorí idú na dovolenku len preto, že tak činí väčšina národa a potrebujú upútať na seba pozornosť, aby si niekto náhodou nepomyslel, že oni na to nemajú, alebo že nemajú s kým ísť.“ Ak teda nepotrebujete takúto vizitku, stiahnite sa s mobilom kamsi ďaleko. Povedzme, že čo najďalej. Vaše slová majú byť adresované len uchu, ktoré je na druhej strane.