V človeku sa pri nich bijú protichodné emócie a málokedy sa nájde skutočne úprimná duša, ktorá s vami cíti a neteší sa s vášho nešťastia. Škodoradosť – najväčšia radosť!
Falošná ľútosť, ignorancia, chlad
Bohužiaľ, reakcie na niekoho nešťastie bývajú všelijaké, len nie úprimné. Dokonca aj vtedy, keď ste nikomu neublížili a vzťahy sa zdali prijateľné, pri rituáli odovzdávania padáka sa vyfarbia charaktery a vy vidíte okolo seba samé masky. Možno sa nájde i súcitný človek, ale nakoniec je aj tak rád, že sa to nestalo jemu. Dostať výpoveď nie je nikdy príjemné, niečo úplne iné je odchádzať z vlastnej vôle, s hlavou hore.
Ostať nad vecou, aj keby to mal byť váš životný výkon!
Keď ste prišli o stoličku a možno je až prirýchlo obsadená, nemáte veľa dôvodov na úsmev. Vaše rozpoloženie je jasné, ale ak k odchodu nepridáte ešte zopár štipľavých poznámok zo zúfalstva, zatrpknutosť, nedáte najavo hnev z prehry, neukážete slzy a smútok, nemusí to byť zbytočne dramatické. Nech si vás pamätajú ako primerane vyrovnaného človeka a časom aj zabudnú, že ste niekde zlyhali a museli odísť. Ostaňte v mysliach tých, čo s vami denne trávili hodiny času, normálnym článkom z tímu, ktorý bol určite niečím zaujímavý a rozhodne nie ten najhorší a negatívny.
Dvíhate kotvy dobrovoľne?
Keď opúšťate firmu kvôli lepšej ponuke a snáď vás i lámu, aby ste si to ešte rozmysleli, ste na koni. Ale ak ste tu mali príjemné pracovné prostredie a fajn kolektív, neprovokujte tým, že vás čaká niečo atraktívnejšie a nevyťahujte zo spomienok hlavne mínusy, nenechávajte kolegov v ešte väčšej závisti, než prirodzene majú. Snažte sa odísť slušne, s pokorou a vďakou za získané skúsenosti, veď neviete, kde a kedy vás môže dať osud znova dokopy.