Chcú kariérne rýchlo napredovať, ale odmietajú tráviť v práci veľa času – veď majú aj súkromný život. A popritom sa nevzdávajú ideálov a chcú zachraňovať svet.
Časy dravých žralokov, ktorí sa snažia za každú cenu dosiahnuť vrchol v kariérnom raste, sú zrejme minulosťou. Generácia Y, teda ľudia narodení po roku 1980, má o práci trochu iné predstavy. Dôležité je naplniť v zamestnaní svoje záľuby, byť v dobrom kolektíve – a popritom je fajn pekne zarábať. Ale nie za každú cenu.
Výška výplaty nie je to najdôležitejšie
Viac ako peniaze zaváži dobrý kolektív, možnosť flexibilného pracovného času a ďalšieho rastu, opisujú zmýšľanie dnešných mladých zamestnancov nemeckí odborníci na prácu. Podľa nich vyrástla nová generácia pracovníkov, ktorá chce inak pracovať, inak žiť, byť iná.
Americkí historici Neil Howe a William Strauss ľudí narodených medzi rokom 1980 a 2000 nazvali „ďalšou veľkou generáciou“. Sú to vraj sebavedomí optimisti, ktorí dobýjajú firmy a kladú si podmienky.
Generácia Y zistila, že v realite aj na internete je možné všetko. A všetko sa stále mení, nič nezostáva také, aké bolo. Človek má množstvo možností. Problémom nie sú hranice ako kedysi, ale bezhraničnosť. Mladí chcú všetko: rodinu a voľný čas. Prácu, priateľov a zmysluplnosť. A nekompromisne idú za svojím cieľom.
Mladí z generácie Y od firiem očakávajú, že sa prispôsobia ich očakávaniam: chcú pracovať samostatne a neboja sa spochybňovať autority, oceňujú kolegialitu a osobný rozvoj. A keď zamestnávateľ ich očakávania prestane spĺňať? Generácia Y nemá veľký problém zbaliť sa a z firmy odísť – aspoň vo veľkých mestách. Lojalita či obavy z novej práce nezavážia natoľko ako v prípade uplynulých generácií.
Potvrdzuje to aj 29-ročná Lenka, zamestnaná v medzinárodnej telekomunikačnej službe: „Keďže sama pracujem ako personalistka, vidím, že tridsiatnici pomerne často menia miesta. Vydržia na rovnakej pozícii rok, dva, tri a ak sa neposúvajú ďalej, odchádzajú. Ja som na tom podobne. Ak sa však zamestnávateľ snaží, môže si udržať človeka dlhšie aj napriek tomu, že preňho nemá vyššiu pozíciu. Vhodným riešením je napríklad spestriť mu prácu zadávaním úloh, ktoré síce nie sú presne jeho pracovnou náplňou, ale má pocit, že si vďaka nim zvyšuje kvalifikáciu a nestagnuje,“ vysvetľuje.
Za pravdu Lenke dáva aj prieskum spoločnosti Profesia a časopisu Forbes. Zuzana Koňuchová zo spoločnosti Profesia hovorí: „Mladí ľudia sa dnes rozhodujú na základe viacerých faktorov aj napriek nedostatku pracovných príležitostí. Platové podmienky určite majú vysokú váhu pri výbere – hlavne spôsob odmeňovania a pomer fixný plat verzus odmeny za výkon. Ale pre tridsiatnikov je dôležitá aj zaujímavosť ich práce, možnosť rastu. Rovnako je pre nich smerodajné, v akom kolektíve budú pracovať. Mladí ľudia preferujú čoraz viac neformálne pracovné prostredie s flexibilným pracovným časom a prípadnou občasnou prácou z domu.“
Desaťročia na jednom mieste? Sotva
Pred rokmi nebolo nič zvláštne na tom, keď človek pracoval na jednom mieste hoci aj dvadsať rokov alebo celý život. A to nielen vo vtedy socialistickom Československu, ale napríklad aj v kapitalistickom Nemecku. Podľa údajov nemeckého Inštitútu pre pracovný trh a výskum zamestnanosti (IAB) bola priemerná dĺžka zamestnania tridsiatnikov v 80. rokoch 814 dní, zatiaľ čo po dvoch desaťročiach klesla na 536 dní.
A čo slovenská realita? „Dnes sa odporúča po 5–7 rokoch na rovnakej pozícii urobiť zmenu, pretože človek prestáva byť na danom mieste kreatívny a pružný. To je v súčasnosti na niektorých pozíciách pomerne dôležité. Niektoré pozície mladí ľudia ani nedokážu dlhšie vykonávať, pre obrovský tlak na ich výkon a následne výsledky. Ide napríklad o rôzne telemarketingové pozície, kde zamestnávatelia počítajú, že viac ako 1–2 roky zamestnanec na danej pozícii nevydrží a musia ho vymeniť alebo sám odíde,“ spresňuje Zuzana Koňuchová z Profesie.
Medzi pozície, na ktorých zamestnanci vydržia pomerne krátko, patrí predajca leteniek a zájazdov, telefonický operátor, animátor voľného času a plavčík. Uchádzači na týchto pozíciách odchádzajú zo svojej práce v podstate približne do jedného roka. Stabilnejší vo svojich zamestnaniach sú pritom podľa analýzy ľudia s nižším vzdelaním.
Očakávania zamestnancov
Prísny vedúci, ktorý si potrpí na hierarchiu, je pre mladých zamestnancov zrejme doslova nočnou morou. Vyžadujú totiž presný opak a nepotrpia si na formality. „Od šéfov sa vyžaduje, aby boli osobnosťou a dobre sa orientovali v danej problematike. Mali by sa tiež zaujímať o ľudí, zúčastňovať sa na neformálnych stretnutiach so zamestnancami a byť podporou aj v čase, keď má zamestnanec osobné problémy,“ približuje nároky generácie Y Zuzana Koňuchová.
Na druhej strane, podobné nasadenie sa očakáva aj od zamestnanca. Odpovedať na e-mail aj v sobotu? Žiadny problém. Otázka však je, ako tento stav pôsobí na psychiku človeka. Tridsiatnička Lea hovorí: „Viem, že niektorí rovesníci sú v pracovnom ošiali aj doma. Ja cez víkend pracujem len vtedy, keď musím, a dosť nerada. Roboty mám dosť cez deň a aj keď ma baví, vo voľnom čase potrebujem úplne vypnúť a venovať sa úplne iným veciam. Myslím, že to patrí k zdravej psychohygiene.“
Práve mladí ľudia od 25 do 34 rokov dostávajú podľa platového online prieskumu Platy.sk najviac benefitov. Príspevkom na dôchodkové sporenie ich zamestnávateľ príliš neosloví, voľnosťou pri práci však áno. Podľa spomínaného prieskumu sa z flexibilného pracovného času môže tešiť až 27 % mladých respondentov. Niektoré firmy medzi benefitmi uvádzajú aj telefón či notebook. Michal, finančný kontrolór v automobilke, to však vidí trochu inak: „Tieto veci za benefit nepovažujem, pretože nimi zamestnávateľ dáva najavo, že sa odo mňa popri klasickej dochádzke čaká aj práca z domu. Možnosť zadarmo relaxovať, to je iná vec. Pre mňa je pri výbere práce dôležitý aj celkový postoj firmy – napríklad k životnému prostrediu či smerom k spoločnosti. Firma, ktorá sa angažuje aj v takýchto oblastiach, sa zrejme bude dobre starať aj o svojich vlastných zamestnancov.“
Sebavedomie im nechýba – niekedy aj prehnané
Plat často nie je najdôležitejším kritériom, podľa ktorého si generácia Y vyberá prácu. Napriek tomu sú však jej očakávania nadhodnotené. Nielenže si predstavujú vyšší plat na danej pozícii v porovnaní s realitou, ale dokonca čakajú od zamestnávateľov viac ako ľudia nad tridsať rokov s väčším množstvom skúseností a dlhšou praxou.
Úlohu pritom podľa Etely Farkašovej, vysokoškolskej profesorky a spisovateľky zohráva celková zmena v spoločnosti. „Ako základné odlišnosti generácií dnešných tridsiatnikov a tridsiatnikov napríklad v šesťdesiatych, ale aj sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch vnímam najmä celkom iné ekonomické a sociálno-politické podmienky. S tým súvisia celkom iné možnosti ako cestovanie, štúdium či práca v zahraničí, rýchlejšie budovanie kariéry a získať peniaze, ale aj riziká ako strata zamestnania, domova či akýchkoľvek sociálnych istôt,“ vysvetľuje Etela Farkašová.
Práve pre väčšie množstvo možností majú dnešní tridsiatnici podľa Zuzana Koňuchovej oveľa vyššie sebavedomie ako staršie generácie: „Majú oveľa skôr možnosť si zarábať, vyrastajú v spoločnosti oveľa viac orientovanej na konzum ako pred 20 rokmi. Tým majú aj vyššie nároky na život, prácu, celkovo iné hodnoty života. Veľa dnešných tridsiatnikov nemá založené rodiny a v tomto čase si zakladajú skôr na kariére.“
Mladí ľudia sú podľa nej náročnejší na komunikáciu a sú tiež oveľa kritickejší a priamejší. Neostýchajú sa prejaviť svoje ambície, ciele a chcú presne poznať podmienky spolupráce hneď na začiatku. Podľa jej skúseností veľakrát mladým ľuďom chýba pokora, sebakritický pohľad na seba. Ich plusy spočívajú v schopnosti rýchlejšie sa učiť, v jazykovej a technickej vybavenosti. Staršia generácia je zase oveľa precíznejšia, lojálnejšia, viac si uvedomuje niektoré dôsledky a neraz je aj prispôsobivejšia. Pre firmu je zväčša najvhodnejší vekovo zmiešaný kolektív.