Okolo stola sa začnú ozývať pochvalné výkriky, ale potom medzi nimi zaznie zamrmlanie prednesené tak, aby bolo dobre počuť: „Tá kaša je dobrá. Ale ja ju robím so smotanou, nie s mliekom.“
Ups. Bola to urážka alebo kompliment? Alebo oboje dohromady? „Urážliment“? Pokiaľ vám táto situácia znie povedome, potom ste na tom rovnako ako odhadom milióny Američanov, ktorí sa stali svedkom podobne zlomyseľného porovnávania jedla, napísal spravodajský server Huffington Post.
Čítajte viac Takto pripravíte skvelé pesto z kelu! Bleskový recept na cestoviny
Ide potenciálne o najhorší pasívne agresívny zlozvyk, kedy konzument nepriamo naznačí, že jedlo, ktorým sa hostený, je horšie ako ním navrhnutá lepšia, kvalitnejšia verzia – obvykle jeho vlastná. Podobný scenár sa môže odohrávať v akomkoľvek prostredí, kde sa podáva jedlo, teda v reštauráciách či kaviarňach, ale obzvlášť urážlivý je v prípade, keď sa povie v domácom prostredí priamo pred osobou, ktorá jedlo pripravila.
Ak máte pocit, že sú tieto nepriame urážky zamaskované za kompliment vynálezom modernej doby, potom sa mýlite. Toto správanie sa odohrávalo a bolo zaznamenávané po stovky rokov. Americký ekonóm a sociológ nórskeho pôvodu Thorstein Veblen vo svojej prelomovej štúdii o bohatstve a konzumerizme Teória záhaľčivej triedy z roku 1899 tvrdí, že zlomyseľné a zlovoľné porovnávanie je kľúčovým spôsobom, ako sa príslušníci bohatej alebo majetnej triedy aktívne snažia odlíšiť.
Čítajte viac Aperitív na zimu! Vyskúšajte novú verziu overenej klasiky
Porovnávanie podľa neho predstavuje „proces oceňovania osôb s ohľadom na ich hodnotu“, ktorý sa často odvíja od hromadenia a vystavovania na obdiv či zverejňovanie nadštandardného majetku. A práve to je tá dôležitá časť. Nestačí to, že si kritik vášho jedla môže dovoliť kúpiť a použiť pravú smotanu, keď pripravuje kašu. Musí túto skutočnosť oznámiť nahlas ostatným, aby tak demonštroval svoju nadradenosť nad nimi.
Kerry Crisley, americká spisovateľka a odborníčka na komunikáciu, zažila podobnú situáciu počas rodinnej večere so svokrom a svokrou. „Podávala som pastiersky koláč a svokra ma požiadala o recept. Polichotilo mi to a cítila som sa ako dobrá hostiteľka,“ povedala. Ale jej dobrý pocit čoskoro nabral mätúci a dosť urážlivý smer.
Čítajte viac Odľahčite si začiatok nového roka s vegánskou kuchyňou
„Keď sme sa opäť videli, povedala mi, že na večeru pripravila ‚ten môj recept‘. A vzápätí dodala, čo všetko na ňom zmenila. Ja dávam navrch pučené zemiaky s čedarom. Ona použila plátky zemiakov posypané parmezánom. A dala doň len polovicu worcesterovej omáčky. A ja som si razom prestala pripadať ako dobrá hostiteľka a začala som sa cítiť ako pekne nanič kuchárka,“ dodala Crisley.
Podľa Nicka Leightona, novinára, odborníka na etiketu a autora podcastu Vychovali vás vlci?, ide rozhodne o prejav zlého vychovania. „Všeobecne vzaté je etiketa hlavne o tom, aby sme mali na pamäti city a pocity ďalších ľudí. Čokoľvek, čo je zlomyseľné, zlovoľné, nepríjemné, pochybné či zamerané na vyvolanie sporu či nepriateľstva, nie je kompatibilné so zdvorilosťou,“ uviedol s tým, že s etiketou také veci nemajú nič spoločné.
A ako sa k urážke zamaskovanej ako kompliment postaviť? „Ako hostiteľ, ktorý pripravil pohostenie pre ostatných a stal sa terčom podobného správania, máte množstvo spôsobov, ako sa k nemu v súlade s etiketou postaviť,“ povedal Leighton.
"Môžete to priamo, ale zdvorilo okomentovať, alebo to úplne ignorovať. To záleží na tom, akú máte náladu, aká ste tolerantná a aký je vzťah medzi vami a dotyčnou osobou. Ja by som sa asi prikláňal k miernemu usmievaniu a rýchlej zmene témy. A potom by som zauvažoval o tom, koho pozvem či nepozvem nabudúce,“ dodal.